Kazateľ 2, ¹ Pomyslel som si: „Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci!“ Veď aj to je márnosť.² O smiechu som povedal: „Pochabosť,“ o radosti: „Čo tá dokáže?“³ Vymyslel som si, že svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti, až kým neuvidím, kde je pre ľudských synov to dobro, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života.⁴ Zveľadil som svoje diela: postavil som si domy, vysadil som si vinice,⁵ urobil som si záhrady a parky, vysadil som v nich rozmanité ovocné stromy,⁶ urobil som si jazerá, aby zavlažovali les rastúcich stromov.⁷ Zadovážil som si otrokov a otrokyne, mal som aj domácich sluhov, vlastnil som veľa dobytka a oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.⁸ Nahromadil som si aj striebro a zlato, poklady cudzích kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov, speváčky i rozkoš ľudských synov — množstvo žien.⁹ Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme. Navyše moja múdrosť stála pri mne.¹⁰ Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel, nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti, lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy.¹¹ No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom.

1 Petrov 1, ²² Keďže ste si teraz očistili duše poslušnosťou pravde, aby ste mali nepokryteckú bratskú lásku, z čistého srdca sa vrúcne navzájom milujte, ²³ veď ste znovuzrodení nie z porušiteľného, ale z neporušiteľného semena: živým a večným Božím slovom, ²⁴ lebo všetci ľudiasú ako tráva a celá ich sláva ako kvet trávy. Tráva uschne, kvet opadne,²⁵ ale Pánovo slovo ostáva naveky. To je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.