1.Mojžišova 27, 34 Keď Ezáv počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Otec môj, požehnaj aj mňa!“ 35 On povedal: „Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.“ 36 Ezáv povedal: „Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie.“ Ešte sa spýtal: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“ 37 Izák odpovedal Ezávovi: „Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj, čo môžem urobiť pre teba?“ 38 Ezáv odpovedal otcovi: „Otec, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa, otec!“ Nato sa Ezáv hlasno rozplakal. 39 Jeho otec Izák mu odpovedal: „Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme, bez rosy zhora, rosy nebeskej.40 Bude ťa živiť tvoj meč, budeš však slúžiť svojmu bratovi. No, keď sa posilníš, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“41 Vtedy Ezáv znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ezáv si povedal: „Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba!“ 42 Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ezáva, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: „Tvoj brat Ezáv ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť. 43 Teraz ma, syn môj, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Labánovi do Charánu. 44 Načas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, zostaň uňho. 45 Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to, čo si mu urobil, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?!“46 Rebeka potom povedala Izákovi: „Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek, aké sú v tejto krajine, načo mám ďalej žiť?!“
Marek 6, 45 Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť do člna a ísť vopred na druhú stranu do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. 46 Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. 47 Nastal večer a čln bol uprostred mora; on sám bol na zemi. 48 Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori, a chcel prejsť popri nich. 49 Keď ho videli kráčať po mori, nazdali sa, že je to prízrak a vykríkli. 50 Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 51 Potom k nim nastúpil do člna a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. 52 Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo zatvrdené. 53 Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. 54 Len čo vystúpili z člna, ľudia ho hneď spoznali. 55 Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách. 56 A kamkoľvek vchádzal — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.
