2.Mojžišova 1, 1 Toto sú mená synov Izraela, ktorí prišli s Jákobom do Egypta. Každý prišiel so svojou rodinou: 2 Rúben, Šimeón, Lévi a Júda; 3 Jissachár, Zebulún a Benjamín; 4 Dán, Naftali, Gád a Ašér. 5 Všetkých, čo vyšli z Jákobových bedier, bolo sedemdesiat. Jozef totiž už bol v Egypte. 6 Potom zomrel Jozef, všetci jeho bratia i celé vtedajšie pokolenie. 7 Izraeliti boli však plodní, rozmnožili sa, vzrástol ich počet a preveľmi zmohutneli, takže ich bola plná krajina.8 Medzitým v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý o Jozefovi už nevedel. 9 Povedal svojmu ľudu: „Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my, 10 uvažujme, ako sa voči nemu rozumne zachovať, aby sa nemnožil, lebo v prípade vojny by sa pridal k našim nepriateľom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny.“ 11 Preto nad ním ustanovili dozorcov, aby ho trápili ťažkými robotami. Staval pre faraóna zásobovacie mestá Pitóm a Raamsés. 12 Čím väčšmi ho však utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, a Egypťania sa priam desili Izraelitov. 13 Preto ich týraním zotročovali. 14 Život im strpčovali ťažkou prácou s hlinou a tehlami; donucovali ich konať poľné a rozličné iné roboty.15 Vtedy egyptský kráľ prikázal hebrejským pôrodným babiciam, z ktorých jedna sa volala Šifra a druhá Púa: 16 „Keď budete pomáhať pri pôrode hebrejským ženám, dajte pozor na pohlavie: Ak je to chlapec, usmrťte ho, ak dievča, nechajte ho nažive!“ 17 Pôrodné babice sa však báli Boha, nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ, a nechávali chlapcov nažive. 18 Egyptský kráľ si dal predvolať pôrodné babice a povedal im: „Prečo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?“ 19 Pôrodné babice faraónovi odpovedali: „Hebrejky nie sú ako egyptské ženy. Sú plné života a porodia skôr, ako k nim príde babica.“ 20 Boh preukazoval babiciam dobrodenie, ľud sa ďalej množil a veľmi mohutnel. 21 Pretože sa pôrodné babice báli Boha, dal im potomstvo. 22 Potom faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu, každé dievča nechajte nažive!“
Marek 14, 26 Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. 27 Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ 29 Peter mu povedal: „Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie!“ 30 Ježiš mu povedal: „Amen, hovorím ti, že dnes, tejto noci, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ 31 On však tým viac hovoril: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, určite ťa nezapriem!“ Rovnako hovorili aj ostatní. 32 Prišli na miesto, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem, kým sa pomodlím.“ 33 Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť.34 Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ 35 Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: „Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.“37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli, čo mu odpovedať.41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, môj zradca sa priblížil.“
