Izaiáš 18, ¹ Beda ti, zem bzučiacich krídel, čo je za riekami Kúšu,² čo posiela poslov po mori, po vode na člnoch z papyrusu! Choďte, rýchli poslovia, k urastenému národu s hladkou kožou, k ľudu, ktorého sa široko-ďaleko obávajú, k národu bľabotajúcemu a dobyvačnému, kde rieky brázdia krajinu.³ Všetci obyvatelia sveta, vy, čo žijete na zemi, hľaďte, keď sa zdvihne zástava na vrchoch, a počúvajte, keď sa ozve trúba!⁴ Lebo takto mi povedal Hospodin: „Zostanem pokojný, zo svojho miesta budem hľadieť ako prenikavá páľava na poludnie, ako oblak rosy v horúčave žatvy.“⁵ Pred oberačkou, keď odkvitne kvet a v strapci dozreje hrozno, vinárskym nožom odreže plané výhonky a ratolesti odstráni, obstrihá.⁶ Všetci budú ponechaní horskému vtáctvu a poľnej zveri, budú sa nimi živiť dravé vtáky v lete a všetka poľná zver v zime.⁷ V tom čase urastený národ s hladkou kožou, ľud, ktorého sa široko-ďaleko obávajú, národ bľabotajúci a dobyvačný, ktorého krajinu brázdia rieky, prinesie Hospodinovi zástupov dar na miesto, kde prebýva meno Hospodina zástupov, na vrch Sion.

Skutky apoštolov 12, ²⁰ Herodes bol veľmi nahnevaný na Týrčanov a Sidončanov, ale oni svorne prišli za ním, a keď získali na svoju stranu kráľovho komorníka Blasta, prosili ho o zmierenie, lebo ich kraj dostával potraviny z kráľovského územia. ²¹ V určený deň sa Herodes obliekol do kráľovského rúcha, sadol si na tribúnu a prehovoril k nim. ²² Ľud hlasno kričal: „Hlas boha, nie človeka!“ ²³ V tej chvíli ho však zasiahol Pánov anjel za to, že nevzdal Bohu slávu. Skonal rozožratý červami. ²⁴ Božie slovo však rástlo a rozmáhalo sa. ²⁵ Keď sa Barnabáš a Saul po skončení služby vrátili do Jeruzalema, vzali so sebou aj Jána, ktorý sa volal Marek.