Izaiáš 17, ¹ Výrok proti Damasku: „Hľa, Damask prestane byť mestom, bude iba hŕbou zrúcanín.² Opustené zostanú mestá Aroéru, slúžiť budú stádam, ktoré tam budú polihovať a nikto ich nevyplaší.³ Zanikne pevnosť Efrajima a kráľovstvo Damasku. So zvyškom Aramu to bude ako so slávou synov Izraela,“ znie výrok Hospodina zástupov.⁴ „V ten deň sa zmenší sláva Jákoba, jeho tučné telo schudne.⁵ Bude ako kosec, ktorý žne steblá a do náručia berie klasy, bude ako ten, čo paberkuje klasy v údolí Refajov.⁶ Zostanú z neho iba zvyšky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na vetvách stromu,“ znie výrok Hospodina, Boha Izraela.⁷ V ten deň človek uprie pohľad na svojho Tvorcu, očami bude hľadieť na Svätého Izraela.⁸ Už neuprie zrak na oltáre, na dielo svojich rúk, nebude hľadieť na to, čo vytvorili jeho prsty, ani na ašery, ani na kadidlové oltáre.⁹ V ten deň budú jeho opevnené mestá pusté ako lesy a vrcholy kopcov, opustené pred príchodom synov Izraela, stanú sa pustatinou.¹⁰ Veď si zabudla na Boha, ktorý ťa zachraňuje, na svoju pevnú Skalu si si nespomenula, preto si len saď rozkošné sady a vysádzaj ich cudzou sadenicou!¹¹ Aj keď im v deň sadenia dáš vyrásť a ráno semeno vzklíči, zber ti predsa unikne v deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti.¹² Beda! Hukot mnohých národov, hučia ako burácajúce moria. Hučanie národov, burácajú ako dravé vody.¹³ Národy burácajú ako hukot veľkých vôd, no on ich zahriakne a utečú ďaleko, budú ako plevy hnané vetrom po horách a ako krútňava vo víchrici.¹⁴ Večer, hľa, hrôza a pred svitaním ich už niet. To je údel tých, čo nás olupujú, a osud tých, čo nás vykorisťujú.

Skutky apoštolov 12, ⁶ V tú noc, keď sa ho Herodes chystal predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, zviazaný dvoma reťazami, a aj predo dvermi boli strážnici, ktorí strážili väzenie. ⁷ Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v cele zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Rýchlo vstaň!“ Reťaze mu spadli z rúk ⁸ a anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále.“ Peter to urobil. Anjel mu potom povedal: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ ⁹ Peter vyšiel teda von a šiel za ním; ani nevedel, že to, čo sa dialo prostredníctvom anjela, je skutočnosť. Domnieval sa, že má videnie. ¹⁰ Prešli cez prvú i cez druhú stráž a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou a tam mu anjel zmizol. ¹¹ Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“ ¹² S tým vedomím prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volal Marek. Bolo tam mnoho zhromaždených, ktorí sa modlili. ¹³ Keď zabúchal na dvere brány, vyšla von slúžka menom Rodé a načúvala. ¹⁴ Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, len vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. ¹⁵ Oni jej povedali: „Šalieš?!“ No ona trvala na tom, že je to tak. Oni však povedali: „To je jeho anjel.“ ¹⁶ Peter však neprestával búchať. Keď otvorili, uvideli ho a boli celí bez seba. ¹⁷ Dal im rukou znamenie, aby mlčali, a potom im vyrozprával, ako ho Pán vyviedol z väzenia. Napokon dodal: „Oznámte to Jakubovi a bratom.“ Potom vyšiel von a odobral sa na iné miesto. ¹⁸ Keď sa rozvidnilo, medzi vojakmi vypukol nemalý poplach. Nevedeli, čo sa stalo s Petrom. ¹⁹ Herodes ho dal hľadať, a keď ho nenašiel, vypočúval strážnikov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judska do Cézarey a tam zostal.