Izaiáš 42, 1 Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.2 Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici.3 Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, podľa pravdy bude súdiť.4 Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy.5 Takto hovorí Boh, Hospodin, ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich a rozprestrel zem s jej porastom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia:6 „Ja, Hospodin, som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov,7 aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žalára a z väznice tí, čo sedia v temnote.8 Ja som Hospodin, to je moje meno. Svoju slávu nedám inému ani svoju chválu modlám.9 Hľa, prvé veci sa splnili, ja však oznamujem nové, zvestujem ich skôr, ako vyklíčia.“10 Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa, ostrovy a ich obyvatelia, spievajte Hospodinovi novú pieseň a jeho chválospev od končín zeme.11 Nech jasá púšť s jej mestami i osady s obyvateľmi Kedáru, nech plesajú obyvatelia Sely, nech jasajú z vrcholu hôr.12 Nech vzdávajú česť Hospodinovi a jeho chválu nech oznámia ostrovom.13 Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako bojovník, hlasno volá, kričí do boja a vrhá sa na nepriateľov.14 „Bol som ticho oddávna, mlčal som, premáhal som sa. Budem kričať, ako tá, čo rodí, vzdychať a lapať po dychu zároveň.15 Spustoším vrchy a kopce, vysuším všetku ich zeleň, rieky zmením na ostrovy a močiare vysuším.16 Slepých budem viesť po ceste im neznámej, budem ich viesť po neznámych chodníkoch. Pred nimi premením tmu na svetlo, hrboľaté cesty na rovinu. To sú veci, ktoré urobím a neodstúpim od nich.“17 Ustúpia späť a zapýria sa hanbou tí, čo sa spoliehajú na modly, a tí, čo hovoria liatym sochám: „Vy ste naši bohovia.“18 Počúvajte hluchí, slepí otvorte oči, aby ste videli.19 Kto je slepý, ak nie môj služobník? Kto je hluchý ako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý ako môj obľúbenec a hluchý ako služobník Hospodina?20 Videl si mnohé veci, ale nevšimol si si ich, a pri otvorených ušiach si nepočul.21 Hospodinovi sa zapáčilo pre svoju spravodlivosť zveľadiť a osláviť svoju náuku.22 Je to však ľud olúpený a ozbíjaný. Všetci sú chytení v dierach a ukrytí vo väzniciach, stali sa korisťou a niet vysloboditeľa, sú lupom a nik nepovie: „Vráť ich.“23 Kto z vás to sluchom zachytil a spozornel, aby počúval, čo nastane?24 Kto vydal ako korisť Jákoba a Izrael lupičom? Či to nebol Hospodin, proti ktorému sme hrešili? Ale oni nechceli kráčať po jeho cestách a nepočúvali jeho náuku.25 Preto vylial na Izrael svoj rozhorčený hnev a vojnové násilie, pálil ho zo všetkých strán, ale on nechápal, spaľoval ho, no neuvažoval o tom.
Skutky apoštolov 19, 23 V tom čase vznikla nemalá vzbura pre toto učenie. 24 Istý zlatník menom Demeter vyrábal strieborné Artemidine chrámiky a tým umožňoval remeselníkom nemalý zárobok. 25 Raz týchto remeselníkov a robotníkov, ktorí pri tom pracovali, zhromaždil a povedal im: „Muži, viete, že svoj blahobyt máme z tohto remesla, 26 a vidíte a počujete aj to, že tento Pavol presvedčil a zviedol značný zástup nielen v Efeze, ale takmer po celej Ázii. Hovorí, že bohovia urobení ľudskými rukami nie sú bohmi. 27 Takto nám nielen hrozí nebezpečenstvo, že naše remeslo stratí vážnosť, ale ani chrám veľkej bohyne Artemis si nebudú vážiť a ešte sa začne rúcať veleba tej, ktorú uctieva celá Ázia i celý svet.“28 Keď to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: „Veľká je efezská Artemis!“ 29 V celom meste zavládol zmätok, spoločne sa hrnuli do divadla a strhli so sebou aj Pavlových spoločníkov, Macedónčanov Gája a Aristarcha. 30 Pavol chcel ísť medzi ľud, ale učeníci mu to nedovolili. 31 Aj niektorí aziarchovia, ktorí boli jeho priateľmi, mu poslali odkaz s prosbou, aby nešiel do divadla. 32 Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení panoval dokonalý zmätok a viacerí ani nevedeli, prečo sa tam zišli. 33 Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si pokynom ruky vyžiadal ticho a chcel ľudu povedať obrannú reč. 34 No keď zistili, že je to Žid, všetci jednohlasne asi dve hodiny kričali: „Veľká je efezská Artemis!“ 35 Keď mestský pisár upokojil zástup, povedal: „Muži, Efezania, kto by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Artemis a jej obrazu, ktorý padol z neba? 36 Keďže to naozaj nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete nič robiť unáhlene. 37 Priviedli ste totiž týchto mužov, hoci sa nedopustili svätokrádeže a ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ak teda Demeter a s ním spojení remeselníci vznášajú proti niekomu žalobu, tým sa zaoberajú verejné súdy a na to sú prokonzuli. Nech žalujú tam. 39 Ak si ešte niečo žiadate, vyrieši sa to na zákonnom zhromaždení. 40 Veď nám hrozí nebezpečenstvo, že za dnešok nás obvinia zo vzbury, lebo nemáme ako vysvetliť túto vzburu.“ Po tých slovách rozpustil zhromaždenie.
