Izaiáš 49, 1 Počúvajte ma, ostrovy, dávajte pozor, národy zďaleka. Hospodin ma povolal od materského lona, od života matky ma volal mojím menom.2 Urobil mi ústa ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl. Urobil ma ostrým šípom a skryl ma do svojho tulca.3 Povedal mi: „Si môj služobník, Izrael, tebou sa oslávim.“4 Ja som však povedal: „Darmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svojou silou.“ A predsa je moje právo u Hospodina a moja odmena u môjho Boha.5 Nato však hovorí Hospodin, ktorý si ma od materského lona stvárnil za služobníka, aby sa Jákob vrátil k nemu a Izrael pri ňom zhromaždil. Som oslávený v očiach Hospodina a môj Boh sa mi stal silou.6 Povedal: „To je málo, že si mojím služobníkom, aby si povzniesol Jákobove kmene a priviedol späť zachránených Izraela. Ustanovujem ťa za svetlo národov, aby si bol mojou spásou až do končín zeme.“7 Takto Hospodin, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý hovorí opovrhnutému, národmi odvrhnutému otrokovi panovníkov: „Králi to uvidia a vstanú, kniežatá sa sklonia kvôli Hospodinovi, ktorý je verný, kvôli svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.“8 Takto hovorí Hospodin: „V čase priazne ti odpoviem a v deň spásy ti pomôžem. Ochránim ťa a ustanovím ťa za zmluvu národa, aby si pozdvihol krajinu a vrátil spustošené dedičstvo.9 Aby si povedal väzňom: ‚Vyjdite!‘ A tým, čo sú v tme: ‚Ukážte sa!‘ Pozdĺž ciest sa budú pásť a na všetkých holiach budú mať pastvu.10 Nebudú hladní ani smädní, nezničí ich úpal ani slnko, lebo ten, čo sa nad nimi zľutoval, bude ich viesť a pri prameňoch vôd ich napojí.11 Každý vrch premením na cestu a moje chodníky sa vyvýšia.12 Hľa, títo prichádzajú zďaleka, tamtí od severu a západu a tí zasa z krajiny Siním.“13 Plesajte, nebesá, jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud, zľutoval sa nad svojimi poníženými.14 Sion však povedal: „Hospodin ma opustil, Pán na mňa zabudol.“15 Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem.16 Do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby mám stále pred sebou.17 Náhle došli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.18 Poobzeraj sa dookola a hľaď: Všetci sa zhromaždili a prišli k tebe. „Ako žijem,“ znie výrok Hospodina, „všetkých si dáš na seba ako ozdobu, opášeš sa nimi ako nevesta.19 Lebo tvoje zrúcaniny, rumoviská, tvoja spustošená krajina bude odteraz tesná pre obyvateľov, tí, čo ju ničili, sa vzdialia.20 Znova a znova ti budú nahlas hovoriť synovia, o ktorých si prišla: ‚Tesné mi je to miesto. Ustúp mi, aby som sa mohol usadiť.‘21 Povieš si: ‚Kto mi len týchto porodil? Bola som bezdetná a neplodná, zajatá a odvlečená. Ktože ich vychoval? Hľa, ja som zostala sama, kde boli títo?‘“22 Takto hovorí Pán, Hospodin: „Hľa, zdvihnem svoju ruku k národom, k ľuďom pozdvihnem svoju zástavu. Tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleciach.23 Králi budú tvojimi pestúnmi a ich kňažné tvojimi dojkami. Tvárou na zemi sa budú koriť pred tebou, budú lízať prach tvojich nôh a ty spoznáš, že ja som Hospodin, ktorý nedopustí, aby boli zahanbení tí, čo v neho dúfajú.“24 Či možno vziať korisť hrdinovi? Možno vyslobodiť toho, ktorého zajal násilník?25 Hospodin však hovorí takto: „Vezme sa, čo si ukoristil hrdina a korisť násilníka bude vyslobodená. Ja budem viesť spor s tým, čo sa sporí s tebou a ja vyslobodím tvojich synov.26 Tvojich tyranov nakŕmim ich telom, ako muštom sa opoja vlastnou krvou. Tak sa každý dozvie, že ja som Hospodin, tvoj vysloboditeľ a vykupiteľ, Jákobov Mocný.“
Skutky apoštolov 21, 27 Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku koncu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uviedli do zmätku celý dav, položili naňho ruky 28 a kričali: „Muži, Izraeliti! Pomáhajte! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti Zákonu a proti tomuto miestu; ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu, čím toto sväté miesto znesvätil.“ 29 V meste s ním totiž predtým videli Efezana Trofima, a tak sa domnievali, že Pavol ho voviedol do chrámu. 30 Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a ihneď zavreli brány. 31 Už-už ho chceli zabiť, keď k veliteľovi kohorty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme nastal zmätok. 32 Veliteľ si hneď vzal svojich vojakov a stotníkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia zazreli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. 33 Veliteľ sa k nemu priblížil, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Vypytoval sa naňho, kto je a čo vykonal. 34 Ale každý z davu vykrikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmätku nemohol dozvedieť nič spoľahlivé, rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti. 35 Keď prišiel k schodom, museli ho vojaci pre násilie davu niesť. 36 Hrnulo sa totiž za ním množstvo ľudí, ktorí kričali: „Preč s ním!“37 Vo chvíli, keď ho vovádzali do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: „Smiem ti niečo povedať?“ Veliteľ sa spýtal: „Vieš po grécky? 38 Nie si ty ten Egypťan, ktorý pred niekoľkými dňami vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc ozbrojených vzbúrencov?“ 39 Pavol odpovedal: „Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan z nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.“ 40 Keď mu to veliteľ dovolil, Pavol sa postavil na schody a dal rukou ľudu znamenie. Keď sa rozhostilo hlboké ticho, prihovoril sa im po hebrejsky:
