Izaiáš 51, ¹ „Počúvajte ma, vy, čo sa usilujete o spravodlivosť a hľadáte Hospodina. Pozrite na skalu, z ktorej ste vykresaní a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.² Pozrite na Abraháma, vášho otca, a na Sáru, vašu rodičku. Veď bol sám, keď som ho povolal, požehnal a rozmnožil.“³ Áno, Hospodin sa zľutúva nad Sionom, potešuje všetky jeho zrúcaniny. Jeho púšť zmení na Eden a jeho step na Hospodinovu záhradu. Jasanie a radosť zavládne na ňom, vzdávanie vďaky a hlas piesne.⁴ „Pozorne ma počúvaj, môj ľud, národy, dávajte pozor! Veď náuka vychádza odo mňa a svoje právo ustanovím za svetlo národov.⁵ Blízko je moja spravodlivosť, vychádza moja spása a moje rameno bude súdiť národy. Na mňa budú čakať ostrovy a dúfať budú v moje rameno.⁶ Pozdvihnite oči k nebesiam a pozrite dole na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym a zem sa rozpadne ako odev. Podobne pomrú jej obyvatelia. Moja spása však bude trvať naveky a moja spravodlivosť nezanikne.⁷ Počúvajte ma, vy, čo poznáte spravodlivosť, ľud, čo má v srdci moju náuku: Nebojte sa ľudskej potupy, ich hanenie nech vás neubíja,⁸ lebo moľ ich zožerie ako odev a ako vlnu ich zožerie červ. Moja spravodlivosť však bude trvať naveky a moja spása z pokolenia na pokolenie.“⁹ Zobuď sa, zobuď sa a obleč si moc, rameno Hospodina! Zobuď sa ako v dávnych dňoch, ako za starodávnych pokolení! Nie si to ty, čo rozťal Rahaba a prebodol draka?¹⁰ Nie si to ty, čo vysušil more, vody veľkej priepasti, a čo z morskej hlbiny spravil cestu na prechod vykúpeným?¹¹ Vyslobodení Hospodinom sa vrátia a s jasotom prídu na Sion. Na ich hlavách bude ustavičná radosť, jasanie a radosť sa ich zmocní, smútok a vzdychanie prestanú.¹² „Ja, ja som ten, čo vás potešuje. Kto si ty, že sa bojíš človeka, ktorý zomrie a ľudského tvora, čo sa pominie ako tráva?¹³ Zabudol si na Hospodina, tvojho Tvorcu, ktorý rozostrel nebesá a založil zem. Trasieš sa neustále, celý deň pred hnevom utláčateľa, ktorý sa pripravuje nivočiť. Kde je však zlosť utláčateľa?¹⁴ Spútaný sa náhle oslobodí, nezomrie v jame a nebude mu chýbať chlieb.¹⁵ Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý víri more, takže sa vlny búria. Hospodin zástupov je moje meno.¹⁶ Svoje slová vložím do tvojich úst a schovám ťa v tieni svojej ruky, aby som upevnil nebesá, založil zem a povedal Sionu: ‚Ty si môj ľud.‘“¹⁷ Prebuď sa, prebuď sa, vstávaj, Jeruzalem, ktorý si z Hospodinovej ruky pil z kalicha jeho hnevu, pil si a vyprázdnil si pohár závratu.¹⁸ Zo všetkých synov, ktorých splodil, niet toho, kto by ho viedol. Zo všetkých synov, ktorých vychoval, niet toho, čo by ho držal za ruku.¹⁹ Tieto dve veci ťa zastihli. Kto smúti za tebou? Skaza, pustošenie, hlad a meč. Kto ťa môže potešiť?²⁰ Tvoji synovia bezmocne ležia, na rohu každej ulice ako antilopy v sieti, plní Hospodinovho hnevu a karhania tvojho Boha.²¹ Preto počuj toto, ty pokorený a opojený, nie však vínom.²² Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin, tvoj Boh, ktorý bráni svoj ľud: „Hľa, beriem z tvojej ruky pohár závratu a kalich svojho hnevu. Už z neho nebudeš piť.²³ Vložím ho do ruky tvojich trýzniteľov, ktorí ti hovorili: ‚Skloň sa, aby sme prešli!‘ Zo svojho chrbta si spravil podlahu ako ulicu pre chodcov.“

Skutky apoštolov 22, ²² Počúvali ho, kým nepovedal tieto slová. Ale potom začali mocným hlasom kričať: „Preč s takýmto zo sveta! Nemá právo, aby žil!“ ²³ Kričali, strhávali zo seba šaty a vyhadzovali prach do vzduchu. ²⁴ Veliteľ rozkázal odviesť Pavla do pevnosti a prikázal ho bičovať a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo na neho tak kričia. ²⁵ Keď ho vytiahli na bičovanie, Pavol povedal stotníkovi, ktorý tam stál: „Smiete bičovať rímskeho občana, a to ešte bez súdu?“ ²⁶ Keď to stotník počul, prišiel za veliteľom, hlásil mu to a povedal: „Čo to chceš urobiť? Veď ten človek je rímsky občan!“ ²⁷ Veliteľ teda prišiel za ním a povedal mu: „Povedz mi, ty si rímsky občan?“ On odpovedal: „Áno.“ ²⁸ Nato veliteľ povedal: „Mňa stálo veľa peňazí získať toto občianstvo.“ No Pavol povedal: „Ale ja som sa ako taký už narodil.“ ²⁹ Ihneď od neho odstúpili tí, čo sa chystali vypočúvať ho. A keď sa veliteľ dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal sputnať, dostal strach.³⁰ Keďže veliteľ chcel presne vedieť, z čoho Židia Pavla obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, prikázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.