Veľpieseň 2, ¹ Som ruža šarónska, ľalia údolí.² Ako ľalia medzi bodliakmi je moja priateľka medzi devami.³ Ako jabloň v lesnom poraste je môj milý medzi mládencami. Po jeho tôni som veľmi túžila, sadla som si a jeho ovocie je sladké pre moje podnebie.⁴ Zaviedol ma do vínnej pivnice, jeho vlajkou nado mnou bola láska.⁵ Posilnite ma hrozienkovými koláčmi, osviežte ma jablkami, lebo som chorá od lásky.⁶ Ľavicu svoju má pod mojou hlavou a pravicou ma objíma.⁷ Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, pri gazelách alebo laniach, neprebúdzajte a neroznecujte lásku, kým sa jej samej nebude chcieť!⁸ Čuť môjho milého, hľa, to on prichádza. Po vrchoch skáče, po kopcoch poskakuje.⁹ Môj milý je podobný gazele alebo jelenčaťu. Hľa, on stojí za naším múrom, nazerá cez okno, díva sa cez mreže.¹⁰ Ozval sa môj milý a povedal mi: „Vstaň, moja priateľka, kráska moja, a poď!¹¹ Pozri, veď zima prešla, dážď ustal, odtiahol preč.¹² Kvety sa zjavujú na zemi, čas spevu sa priblížil, aj hlas hrdličky počuť v našom kraji.¹³ Na figovníku rastú mladé plody a kvety viniča rozdávajú vôňu. Vstaň, moja priateľka, kráska moja, a poď!¹⁴ Holubica moja v trhlinách skál, skrytá v skalných previsoch, ukáž mi svoju tvár, dožič mi čuť tvoj hlas, veď tvoj hlas je príjemný a tvoja tvár ľúbezná.“¹⁵ Pochytajte nám líšky, líštičky maličké, čo ničia vinice. Veď naše vinice už kvitnú.¹⁶ Milý môj patrí mne a ja jemu, tomu, čo pasie medzi ľaliami.¹⁷ Prv ako zavanie deň a stratia sa tiene, obráť sa, milý môj, buď podobný gazele alebo jelenčaťu na béterských vrchoch!

Ev.Jána 1, ¹ Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.² Ono bolo na počiatku u Boha.³ Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje.⁴ V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.⁵ A to svetlo v tme svieti, ale tma ho nepohltila.⁶ Od Boha bol poslaný človek; volal sa Ján.⁷ Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby všetci prostredníctvom neho uverili.⁸ On nebol svetlom, ale prišiel vydať svedectvo o tom svetle.⁹ Bolo tu pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka, to prichádzalo do sveta.¹⁰ Bol vo svete a svet ním vznikol, ale svet ho nespoznal.¹¹ Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali.¹² Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi;¹³ tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.