1. Mojžišova 31, 1 Jákob počul, ako sa Lábanovi synovia medzi sebou zhovárali: Jákob pobral všetko, čo patrilo nášmu otcovi. Celé bohatstvo získal z majetku nášho otca. 2 Jákob na Lábanovej tvári postrehol, že už nie je voči nemu taký ako predtým. 3 Vtedy Hospodin povedal Jákobovi: Vráť sa do krajiny svojich otcov, k svojmu príbuzenstvu. Ja budem s tebou. 4 Potom dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole, kde pásol stáda, 5 a povedal im: Na tvári vášho otca pozorujem, že nie je voči mne taký ako predtým. Boh môjho otca bol však so mnou. 6 Samy viete, že som sa zo všetkých síl usiloval slúžiť vášmu otcovi. 7 Váš otec ma však oklamal a desaťkrát mi zamenil odmenu. Lenže Boh nedovolil, aby ma poškodil. 8 Keď povedal: škvrnité budú tvojou odmenou, vtedy všetky ovce rodili strakaté jahňatá; keď však povedal: pruhované dostaneš za odmenu, všetky ovce rodili pruhované. 9 Tak Boh odňal majetok vášmu otcovi a dal ho mne. 10 Keď v stáde nastal čas ruje, pozdvihol som oči a vo sne som videl, že samce, čo skákali na samice, boli pruhované, škvrnité a strakaté. 11 Boží anjel ma vo sne oslovil: Jákob! Ja som odpovedal: Tu som. 12 On pokračoval: Rozhliadni sa a všimni si, že všetky samce, čo skáču na samice, sú pruhované, škvrnité a strakaté. Videl som totiž všetko, čo s tebou Lában robil. 13 Ja som Boh z Bétela, kde si pomazal posvätný stĺp a zaviazal si sa sľubom. Teraz vstaň, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny svojho príbuzenstva. 14 Ráchel a Lea mu vraveli: Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca? 15 Či nenaložil s nami ako s cudzinkami? Veď nás predal a čo za nás utŕžil, premárnil. 16 Všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim synom. Urob teda všetko tak, ako ti Boh prikázal. 17 Vtedy Jákob vstal, posadil svojich synov i ženy na ťavy 18 a odviedol so sebou všetky svoje stáda a všetok majetok, čo nadobudol v Paddan Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu. 19 Keď Lában odišiel strihať ovce, Ráchel ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov. 20 Jákob oklamal Aramejčana Lábana, lebo mu neoznámil, že chce utiecť. 21 Potom utiekol so všetkým, čo mu patrilo. Keď prebrodil rieku Eufrat, zamieril k pohoriu Gileád.
2. Korintským 2, 5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale aspoň sčasti — nechcem zveličovať — zarmútil aj vás všetkých. 6 Takému stačí trest, ktorého sa mu dostalo od väčšiny. 7 Preto mu radšej odpustite a potešte ho, aby ho nezachvátil priveľký zármutok. 8 A preto vás prosím, aby ste mu preukázali lásku. 9 Veď preto som to napísal, aby som poznal, ako sa osvedčíte a či ste vo všetkom poslušní. 10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Keď som ja niečo odpustil — ak som mal čo odpúšťať — robím to pred tvárou Krista pre vás, 11 aby nás neoklamal satan, veď jeho zámery poznáme. Pavlova úzkosť a úľava12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi v Pánovi otvárali dvere, 13 môj duch nemal pokoj, lebo som tam nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám v Kristovi vždy dáva víťaziť a na každom mieste skrze nás zjavuje vôňu svojho poznania. 15 Lebo sme Kristovou vôňou, príjemnou Bohu uprostred tých, čo získavajú spásu aj medzi tými, čo hynú; 16 jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života na život. Ale kto je na to súci? 17 Lebo my nie sme ako tí, čo kupčia s Božím slovom, ale hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.
