1Kráľov 1,38 Kňaz Cádok, prorok Nátan, Jehójadov syn Benája, Kereťania a Peleťania zišli dolu, vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gichónu. 39 Kňaz Cádok vzal z posvätného stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom zatrúbili a všetok ľud volal: Nech žije kráľ Šalamún! 40 Všetok ľud ho nasledoval, hral na píšťaly a radoval sa tak hlučne, že sa zem div nerozpukla. 41 Počul to Adónija a všetci pozvaní, čo boli s ním, práve vtedy, keď skončili hostinu. Keď Jóab počul zvuk trúby, spýtal sa: Prečo je toľko hluku v meste? 42 Ešte hovoril, keď zrazu prišiel Jonatán, syn kňaza Ebjatára. Adónija mu povedal: Len poď, si predsa udatný muž a nesieš dobrú správu. 43 Jonatán mu však odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna. 44 Kráľ s ním poslal kňaza Cádoka, proroka Nátana, Jehójadovho syna Benáju, Kereťanov a Peleťanov. Tí ho vysadili na kráľovu mulicu. 45 Kňaz Cádok s prorokom Nátanom ho pri Gichóne pomazali za kráľa. Odtiaľ sa naradostení pobrali hore, takže sa celé mesto vzrušilo. To bol ten hluk, čo ste počuli. 46 Šalamún už sedí na kráľovskom tróne. 47 Ešte aj kráľovi služobníci prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech tvoj Boh ešte viac preslávi meno Šalamúna než je tvoje a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj! Kráľ sa na lôžku uklonil 48 a dodal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, že mi dnes dal vidieť nástupcu na mojom tróne! 49 Tu sa všetci Adónijovi hostia predesili, vstali a každý šiel svojou cestou. 50 Adónija mal zo Šalamúna strach. Vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 Šalamúnovi oznámili: Adónija má zrejme strach z kráľa Šalamúna, keď sa drží rohov oltára a žiada: Nech mi hneď teraz kráľ Šalamún odprisahá, že nedá sťať mečom svojho služobníka. 52 Šalamún odpovedal: Ak sa zachová čestne, ani vlas mu z hlavy nespadne. No ak sa zistí, že sa previnil, zomrie. 53 Potom ho dal kráľ Šalamún odviesť preč od oltára. Keď sa potom prišiel pokloniť kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!
–
2Korintským 4,7 Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. 8 Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; 9 sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zmietaní, no nehynieme; 10 stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. 11 Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 12 A tak v nás pôsobí smrť, no vo vás život. 13 Keďže však máme toho istého Ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril — aj my veríme, preto aj hovoríme, 14 veď vieme, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred seba spolu s vami. 15 To všetko sa deje pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožovala vzdávanie vďaky mnohých na Božiu slávu. 16 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, 18 keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.
