1Kráľov 18,20 Acháb rozoslal pozvanie všetkým Izraelitom a zvolal prorokov na vrch Karmel. 21 Tu pristúpil Eliáš ku všetkému ľudu a povedal: Dokedy budete ťahať na dve strany? Ak je Bohom Hospodin, nasledujte ho, ak je ním Baál, choďte za ním! Ľud mu nič neodpovedal. 22 Eliáš pokračoval v reči k ľudu: Zostal som už len sám ako prorok Hospodinov, kým Baálových prorokov je štyristopäťdesiat. 23 Nech nám dajú dvoch býčkov. Jedného z nich nech si vyberú, rozsekajú na kusy a položia na drevo, oheň však nech nezakladajú. Ja potom pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a oheň nezaložím. 24 Potom budete vzývať svojho boha a ja Hospodina. Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravý. Nato všetok ľud odpovedal: To je dobrý návrh! 25 Eliáš vyzval Baálových prorokov: Vyberte si jedného býčka a keďže vás je väčšina, začnite prví. Potom vzývajte svojho boha, no oheň nezakladajte. 26 Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Baála a volali: Baál, ozvi sa nám! Nikde však o ňom ani chýru, ani slychu, i keď poskakovali vôkol zhotoveného oltára. 27 Na poludnie Eliáš posmešne poznamenal: Kričte hlasnejšie, je to predsa boh. Možno rozjíma alebo si niekam odskočil, alebo odcestoval. Azda drieme a treba ho zobudiť. 28 Tak sa pustili do náramného kriku a podľa svojho zvyku bodali sa mečmi a oštepmi, až ich krv zalievala. 29 I neskôr popoludní zostali vo vytržení až do hodiny pokrmovej obety. O Baálovi však nikde ani chýru, ani slychu, ani náznaku. 30 Vtedy povedal Eliáš všetkému ľudu: Pristúpte ku mne! Všetok ľud k nemu pristúpil a on dal do poriadku zrúcaný Hospodinov oltár. 31 Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jákoba, ktorému Hospodin naznačil, že sa bude volať Izrael. 32 Z kameňov zbudoval oltár v mene Hospodinovom a vôkol neho vyhĺbil priekopu s výsevnou plochou dvoch seí. 33 Potom upravil drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. 34 Prikázal: Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na spaľovanú obetu a na drevo! Potom povedal: Zopakujte to! A oni to zopakovali. Znovu povedal: Urobte to i tretí raz! Urobili to i tretí raz. 35 Voda sa roztiekla vôkol oltára a naplnila priekopu. 36 V čase pokrmovej obety pristúpil prorok Eliáš a povedal: Hospodin, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes spozná, že ty si Bohom v Izraeli a ja tvojím služobníkom, a že všetky tieto veci konám na tvoj pokyn. 37 Odpovedz mi, Hospodin, odpovedz, aby tento ľud spoznal, že ty, Hospodin, si Boh a znovu si získavaš ich srdce. 38 Vtom spadol Hospodinov oheň, strávil spaľovanú obetu, drevo, kamene i prach a vodu v priekope vysušil. 39 Keď to všetok ľud uzrel, padol na tvár a vyznával: Hospodin je Boh, Hospodin je Boh. 40 Eliáš im prikázal: Pochytajte Baálových prorokov! Nech nikto z nich neunikne. Keď ich pochytali, odviedol ich Eliáš dolu k potoku Kíšon a tam ich pozabíjal. 41 Potom povedal Eliáš Achábovi: Vystúp hore, jedz a pi, lebo čujem hukot dažďa. 42 Acháb vystúpil hore, aby jedol a pil. Medzitým vyšiel Eliáš na vrchol Karmela, sklonil sa po zem, vsunul si tvár medzi kolená 43 a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi hore a podívaj sa na more. Keď vyšiel a poobzeral sa, hlásil: Nič tam nie je! Kázal mu to sedemkrát zopakovať. 44 Keď to bolo po siedme, hlásil: Z mora vystupuje obláčik ako ľudská dlaň. On na to: Odkáž Achábovi: Priahaj a zbehni dolu, aby ťa nezastihol dážď. 45 Nebo sa postupne zatiahlo mrakmi, zadul vietor a spustil sa mohutný lejak. Acháb nasadol do voza a odišiel do Jezreela. 46 Hospodinova ruka bola s Eliášom. Podpásal si bedrá a uháňal pred Achábom až po jezreelské rázcestie.
–
Rimanom 1,16 Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka. 17 Pretože v ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: Ten, čo je z viery spravodlivý, bude žiť. 18 Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde. 19 Veď im je zjavné, čo možno poznať o Bohu; Boh im to totiž zjavil. 20 Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie, 21 pretože hoci poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha ani mu neďakovali. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami. 23 Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. 24 Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá. 25 Božiu pravdu zamenili za lož a úctu a službu preukazovali stvorenstvu namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen. 26 Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27 Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. 28 A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší. 29 Sú plní všelijakej nespravodlivosti, zloby, lakomstva, zla, plní závisti, vraždy, sváru, podvodu, nízkosti. Sú to ohovárači, 30 klebetníci, nenávidia Boha, povyšujú sa, sú pyšní, vychvaľujú sa, vymýšľajú zlé veci, neposlúchajú rodičov, 31 sú nerozumní, nestáli, neláskaví, nemilosrdní. 32 Poznajú Božie ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť. A predsa to nielen sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.
