1Kráľov 19,1 Acháb oznámil Ízebel všetko, čo vykonal Eliáš, aj to, ako pozabíjal všetkých prorokov. 2 Ízebel poslala Eliášovi odkaz: Nech ma bohovia čo najprísnejšie potrescú, ak zajtra o tomto čase nenaložím s tvojím životom, ako si ty naložil s hociktorým z nich. 3 Keďže šlo Eliášovi o život, zo strachu vstal a odišiel do judskej Beér-Šeby, kde zanechal svojho sluhu. 4 Sám sa vydal na jednodňovú cestu púšťou. Keď prišiel, sadol si pod kručinu a žiadal si smrť. Povedal: Dosť už, Hospodin; vezmi si môj život, lebo nie som lepší než moji otcovia. 5 Potom si ľahol a zaspal pod kručinou. Zrazu sa ho dotkol anjel a povedal mu: Vstaň a jedz! 6 Poobzeral sa a tu pri hlave mal posúch, upečený na žeravých uhlíkoch, a krčah vody. Zajedol si, napil sa a zase si ľahol. 7 Nato sa ho anjel Hospodina druhý raz dotkol a povedal: Vstaň a jedz, čaká ťa dlhá cesta. 8 Vstal teda a najedol sa i napil a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Horeb.
–
Rimanom 2,1 Preto, človek, nech si ktokoľvek, keď súdiš, nemáš ospravedlnenie. Lebo v čom súdiš iného, v tom odsudzuješ samého seba, veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté. 2 Vieme však, že Boží súd je podľa pravdy proti tým, čo robia takéto veci. 3 Človek, ty, čo súdiš tých, čo páchajú takéto veci, a sám robíš to isté, myslíš si vari, že ty unikneš pred Božím súdom? 4 Alebo opovrhuješ bohatstvom jeho dobroty, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu? 5 V zatvrdnutosti svojho nekajúceho srdca si zhromažďuješ hnev na deň hnevu a zjavenia Božieho spravodlivého súdu. 6 Boh odplatí každému podľa jeho skutkov: 7 Večným životom tým, ktorí sa vytrvalosťou v dobrom konaní usilujú o slávu, česť a nepominuteľnosť, 8 ale hnevom a rozhorčením tým, ktorí zo sebectva neposlúchajú pravdu a oddávajú sa neprávosti. 9 Súženie a úzkosť doľahne na každú dušu človeka, ktorý koná zlo — najprv Žida, ale aj Gréka, 10 no sláva, česť a pokoj sa dostane každému, kto koná dobro — najprv Židovi, ale aj Grékovi;
