2.Kronická 18,1 Jóšafat mal nesmierne bohatstvo a slávu. Zošvagril sa s Achábom. 2 Po niekoľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb obetoval na jeho počesť a pre jeho sprievod množstvo oviec a dobytka. Pritom ho navádzal na výpravu proti Rámot-Gileádu. 3 Izraelský kráľ Acháb sa spýtal Jóšafata, judského kráľa: Pôjdeš so mnou proti Rámot-Gileádu? Ten mu povedal: Ja rovnako ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, pôjdeme spolu do vojny. 4 Jóšafat však navrhol izraelskému kráľovi: Spýtaj sa najprv na Hospodinovo slovo. 5 Nato izraelský kráľ zhromaždil prorokov, spolu štyristo mužov, a spýtal sa ich: Máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo to nechať tak? Povedali: Choď, Boh ho vydá do moci kráľa.6 Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu ešte nejaký prorok Hospodinov, na ktorého by sme sa obrátili o radu? 7 Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Hospodina. Nemôžem ho však zniesť, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale vždy len zlé. Je to Jimlov syn Míka. Jóšafat poznamenal: Nepatrí sa tak kráľovi hovoriť. 8 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Priveď hneď Jimlovho syna Míku. 9 Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne zaodiati v kráľovskom rúchu. Sedeli na humne pri vchode do samárijskej brány a všetci proroci pred nimi prorokovali. 10 Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: Takto vraví Hospodin: Nimi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš. 11 Tak prorokovali všetci proroci: Vyraz proti Rámot-Gileádu. Budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá do moci kráľa. 12 Posol, ktorý šiel po Míku, ho prehováral: Predpovede prorokov sú jednoznačne pre kráľa priaznivé. I tvoja predpoveď musí znieť ako jedného z nich. Predpovedaj úspech. 13 Míka však povedal: Akože žije Hospodin, budem hovoriť len to, čo mi povie môj Boh. 14 Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: Míka, máme sa pustiť do boja proti Rámot-Gileádu, alebo to nechať tak? Odpovedal: Choďte a budete mať úspech, padnú vám do rúk. 15 Kráľ ho však zahriakol: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v mene Hospodinovom hovoril iba pravdu? 16 Ten na to: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: Tí nemajú pána! Každý sa môže pokojne vrátiť domov. 17 Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, ale zlé? 18 Ten však pokračoval: Preto čujte slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celé nebeské vojsko mu stálo po pravici i ľavici. 19 Hospodin sa spýtal: Kto navedie izraelského kráľa Achába, aby šiel na výpravu a pri Rámot-Gileáde padol? Odzneli rôzne návrhy. 20 Tu predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: Ja ho navediem. Hospodin sa spýtal: Čím? 21 Odpovedal: Pôjdem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Povedal: Tebe sa ho podarí naviesť. Choď a urob to! 22 Ako vidno, Hospodin vložil teraz lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, kým on sám ti predpovedá nešťastie. 23 Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Míku po líci a povedal: Kam odišiel odo mňa Hospodinov duch, aby hovoril s tebou? 24 Míka odpovedal: To uvidíš, keď budeš pobehávať z izby do izby, aby si sa skryl. 25 Izraelský kráľ prikázal: Chopte sa Míku a odveďte ho späť k veliteľovi mesta Amónovi a k princovi Jóašovi. 26 Zahláste: Takto prikazuje kráľ: Strčte ho do žalára a obmedzte mu dávku chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim. 27 Míka však povedal: Keby si sa šťastne vrátil, nehovoril skrze mňa Hospodin. Pritom dodal: Čujte to všetci ľudia!

Marek 12, 35 Keď Ježiš učil v chráme, povedal: Ako môžu zákonníci tvrdiť, že Kristus je Dávidovým synom? 36 Veď sám Dávid povedal vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy! 37 Sám Dávid ho nazýva Pánom, ako potom môže byť jeho synom? A veľký zástup ho s radosťou počúval.38 Keď Ježiš učil, hovoril im: Varujte sa zákonníkov, čo radi chodia v dlhých rúchach, vyžadujú pocty na námestiach, 39 popredné sedadlá v synagógach a čestné miesta na hostinách, 40 čo vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší trest!41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí majetní dávali veľa. 42 Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrant. 43 Zavolal si učeníkov a povedal im: Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Všetci tam dali zo svojho prebytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.