2.Kronická 17, 1 Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jóšafat, ktorý rázne vystupoval proti Izraelovi. 2 Do všetkých opevnených judských miest rozmiestnil vojsko a zriadil posádky v Judsku a v efrajimských mestách, ktoré dobyl jeho otec Ása. 3 Hospodin bol s Jóšafatom, lebo chodil po počiatočných cestách svojho praotca Dávida. Neuctieval baálov, 4 ale Boha svojho otca, chodil v jeho prikázaniach inak ako Izrael. 5 Preto Hospodin upevnil pod jeho správou kráľovstvo a celý Júda Jóšafata obdarúval, takže získal veľké bohatstvo a slávu. 6 Keď mu na Hospodinových cestách vzrástla odvaha, odstránil z Judska výšiny a ašéry. 7 V treťom roku svojej vlády poveril svojich hodnostárov Benchajila, Obadju, Zekarju, Netaneela a Míkaju vyučovať po judských mestách. 8 S nimi boli leviti: Šemaja, Netanja, Zebadja, Asáel, Šemirámot, Jonatán, Adónija, Tóbija a Tób-Adónija a s nimi kňazi Elíšama a Jóram. 9 Tí vyučovali v Judsku. Mali so sebou knihu Hospodinovho zákona, pochodili po všetkých judských mestách a vyučovali ľud. 10 Strach z Hospodina dopadol na všetky kráľovstvá krajín susediacich s Judskom, takže proti Jóšafatovi nebojovali. 11 I niektorí Filištínci prinášali Jóšafatovi dary a peňažný poplatok. Arabi mu privádzali stáda drobného dobytka: sedemtisícsedemsto baranov a sedemtisícsedemsto capov. 12 Jóšafat sa čoraz viac vzmáhal. V Judsku budoval pevnosti a zásobovacie mestá. 13 V judských mestách konal rozsiahle práce. V Jeruzaleme mal vojakov, udatných hrdinov. 14 Toto je ich výkaz podľa rodín: Z Judska boli tisícnikmi: veliteľ Adna a s ním tristotisíc udatných hrdinov; 15 jeho pobočník, veliteľ Jehóchanan a s ním dvestoosemdesiattisíc mužov, 16 ďalší pobočník Amasja, syn Zikriho, dobrovoľne sa hlásiaci k Hospodinovi, a s ním dvestotisíc udatných hrdinov. 17 Z Benjamína pochádzali: udatný hrdina Eljáda a s ním dvestotisíc mužov, vyzbrojených lukom a štítom; 18 jeho pobočník Józabad a s ním stoosemdesiattisíc ozbrojených vojakov. 19 Tí konali službu u kráľa, okrem tých, ktorých kráľ rozmiestnil po opevnených mestách v celom Judsku.
Marek 12, 28 Jeden zo zákonníkov, ktorý vypočul tento spor, podišiel bližšie, lebo si všimol, že Ježiš im odpovedal výstižne. Spýtal sa ho: Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie? 29 Ježiš odpovedal: Najdôležitejšie je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán! 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou! 31 Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného väčšieho prikázania ako sú tieto, niet. 32 Zákonník mu povedal: Správne, učiteľ, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet! 33 A: Milovať ho celým srdcom, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky spaľované a ostatné obety. 34 Keď Ježiš videl, že múdro odpovedal, povedal mu: Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva. Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať.
