2.Kronická 20, 1 Neskôr Jóšafata napadli Moábčania, Amónčania a s nimi niektorí Meúnci. 2 Jóšafat dostal hlásenie: Mohutný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón-Támare, teda v Én-Gedi. 3 Jóšafat sa preľakol, dopytoval sa Hospodina a po celom Judsku vyhlásil pôst. 4 Vtedy sa zhromaždili Júdovci, aby hľadali pomoc u Hospodina. I zo všetkých judských miest ho prišli vzývať. 5 Jóšafat si zastal v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým nádvorím 6 a zvolal: Hospodin, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov? V tvojej ruke je moc a sila, nikto ti nemôže vzdorovať. 7 Bože náš, či si nevyhnal spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a či si ju navždy nedal potomstvu svojho priateľa Abraháma? 8 V nej sa usadili a postavili v nej svätyňu tvojmu menu. Povedali si: 9 Ak sa vyskytne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my predstúpime pred tento dom a pred teba — lebo v tomto dome prebýva tvoje meno — a budeme v svojom trápení volať k tebe, ty nás vypočuješ a zachrániš. 10 Teraz sú tu Amónčania, Moábčania a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich. 11 Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil. 12 Bože náš, či by si ich nemal potrestať, lebo sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak. 13 Všetci Júdovci stáli pred Hospodinom i so svojimi malými deťmi, ženami a synmi. 14 Vtedy dal Hospodinov duch v zhromaždení vnuknutie Jachazíelovi, synovi Zekarju, syna Benáju, syna Jeíela, syna Mattanju, levitovi z Ásafovcov. 15 Ten prehovoril: Dobre počúvajte všetci Júdovci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšafat! Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží. 16 Zajtra sa pustíte do nich, keď budú vystupovať cícskym svahom. Zastihnete ich na konci údolia pred jerúelskou púšťou. 17 V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami. 18 Jóšafat sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu. 19 Nato povstali leviti z Kehátovcov a Kórachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela.
Marek 14, 1 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho. 2 Hovorili totiž: Len nie vo sviatok, aby nevznikla medzi ľudom vzbura. 3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí namrzene šomrali: Načo také plytvanie olejom? 5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným. A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: Dajte jej pokoj! Prečo ju trápite? Veď mi preukázala dobrý skutok. 7 Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť. Ale mňa nemáte vždy. 8 Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo vykonala. 10 Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom s úmyslom Ježiša zradiť. 11 Potešili sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.
