2.Kronická 20, 20 Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšafat zastal a zvolal: Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie. 21 Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v svätej ozdobe mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť! 22 Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Amónčanom, Moábčanom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku. 23 Amónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby. 24 Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto. 25 Potom prišiel Jóšafat so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni. 26 Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beráka. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beráka. 27 Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jóšafatom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičí radosť z víťazstva nad nepriateľmi. 28 Do Jeruzalema, k domu Hospodina prišli s harfami, citarami a trúbami. 29 Zdesenie z Boha ohromilo kráľovstvá všetkých krajín. Dopočuli sa totiž, že proti nepriateľom Izraela bojoval sám Hospodin. 30 Jóšafatovo kráľovstvo nažívalo v mieri a jeho Boh mu zaistil pokoj od okolia. 31 Jóšafat vládol nad Judskom. Mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Šilchiho, sa volala Azúba. 32 Chodil po ceste svojho otca Ásu a nevybočil z nej. Robil to, čo Hospodin uznal za správne. 33 Výšiny však nezmizli a ľud sa svojím zmýšľaním nepridŕžal výlučne Boha svojich otcov. 34 Ostatné Jóšafatove deje, staršie i novšie, sú poznačené v Dejinách Jehua, syna Chanániho, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov. 35 Neskôr sa spolčil judský kráľ Jóšafat s izraelským kráľom Achazjom, ktorý ho navádzal na svojvoľné podujatia. 36 Spolčil sa s ním, aby staval lode pre diaľkovú plavbu. Stavali ich v Ecjón-Geberi. 37 Elíezer, syn Dódavahov, z Máreše prorokoval proti Jóšafatovi: Pretože si sa spolčil s Achazjom, Hospodin zmarí tvoje dielo! Lode stroskotali a nemohli odplávať do ďalekých končín.
Marek 14, 12 Prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: Kde chceš, aby sme šli pripraviť veľkonočného baránka? Kde ho chceš jesť? 13 Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: Choďte do mesta. Tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním. 14 A pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka? 15 A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte. 16 Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka.17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 Potom, ako zaujali miesto pri stole a jedli, Ježiš povedal: Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou. 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Vari ja? 20 On im však povedal: Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil. 22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, toto je moje telo! 23 Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. 24 A povedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Amen, hovorím vám, že už nikdy nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.
