2.Kronická 21, 1 Keď sa Jóšafat uložil k svojim otcom a bol v Dávidovom meste pochovaný, kráľom sa po ňom stal jeho syn Jóram. 2 Jóram mal bratov, Jóšafatových synov: Azarju, Jechíela, Zekarju, Azarju, Míkaela a Šefatju. Tí všetci boli synmi Jóšafata, kráľa Izraela. 3 Otec ich štedro obdaroval striebrom, zlatom, cennosťami i opevnenými mestami v Judsku. Kráľovstvo však dal Jóramovi, pretože bol prvorodený. 4 Keď Jóram prevzal po svojom otcovi kráľovstvo a upevnil si vládu, usmrtil mečom všetkých svojich bratov i niektorých izraelských hodnostárov. 5 Jóram mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a osem rokov vládol v Jeruzaleme. 6 Uberal sa cestou izraelských kráľov, podľa vzoru Achábovho domu, veď mal Achábovu dcéru za ženu. Robil, čo sa Hospodinovi nepáči. 7 Hospodin však nechcel zničiť dom Dávida pre zmluvu, ktorú s ním uzavrel, a pre svoj prísľub, že jemu a jeho potomkom navždy ponechá sviecu. 8 Za jeho čias sa Edóm vymanil z judského područia a nastolil si vlastného kráľa. 9 Jóram sa ta vybral so svojimi veliteľmi a so všetkými bojovými vozmi. V noci zaútočil a bil Edómčanov. Tí však jeho aj veliteľov bojových vozov obkľúčili. 10 Edóm sa dodnes stal nezávislým od Judska. Zároveň sa z jeho područia vymanila i Libna. To preto, že opustil Hospodina, Boha svojich otcov. 11 Zriaďoval aj výšiny po judských návršiach, obyvateľov Jeruzalema zvádzal na modlárstvo a Júdu na odpadlíctvo.
Marek 14, 26 Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. 27 Vtedy im Ježiš povedal: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley. 29 Peter mu povedal: Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie! 30 Ježiš mu povedal: Amen, hovorím ti, že túto noc, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, ma tri razy zaprieš. 31 Peter však pokračoval: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa. A podobne hovorili všetci. 32 Prišli na miesto zvané Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: Sadnite si sem, kým sa pomodlím. 33 Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34 Povedal im: Moja duša je veľmi smutná — až na smrť. Zostaňte tu a bedlite! 35 Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty. 37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? 38 Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo je slabé. 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať; ich oči sa im od únavy zatvárali. Nevedeli, čo mu odpovedať. 41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, ten, ktorý ma zrádza, je blízko.
