2. Kronická 26, 1 Všetok ľud Judska vzal Uzziju, ktorý mal šestnásť rokov, a dosadil ho za kráľa po jeho otcovi Amacjovi. 2 On vybudoval Elót a pripojil ho k Judsku potom, keď sa kráľ Amacja uložil k svojim otcom. 3 Uzzija sa stal ako šestnásťročný kráľom a päťdesiatdva rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Jeruzalemčanka, sa volala Jekolja. 4 Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Amacja. 5 Za čias Zekarju, ktorý rozumel Božím videniam, hľadal Boha. Kým hľadal Hospodina, doprial mu Boh úspech. 6 Pustil sa do boja proti Filištíncom, zbúral hradby Gátu, Jabny, Ašdódu a vybudoval mestá v oblasti Ašdódu a medzi Filištíncami. 7 Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gúr-Baále a proti Meúncom. 8 Amónčania odvádzali Uzzijovi poplatok a povesť o ňom prenikla až po oblasť Egypta, lebo sa stal mimoriadne mocným. 9 Uzzija budoval veže v Jeruzaleme: Na Rožnej bráne, na Údolnej bráne i na rohu a spevnil ich. 10 Vybudoval i veže na púšti a vyhĺbil i veľa cisterien, pretože mal na Nížine a na Rovine veľa stád, oráčov i vinárov v horských oblastiach a v sadoch, pretože mal rád pôdu. 11 Uzzija mal i vojsko vycvičené na boj pripravené vyraziť v útvaroch podľa počtu, ako ho zaznačil pisár Jeíel a úradník Maaséja pod dohľadom Chananju, ktorý patril ku kráľovským hodnostárom. 12 Celkový počet rodinných predákov bol dvetisícšesťsto udatných hrdinov. 13 Ich veleniu podliehalo vojsko v sile tristosedemtisícpäťsto bojovníkov, ktorí údernou mocou mali pomáhať kráľovi proti nepriateľom. 14 Celé to vojsko Uzzija vyzbrojil štítmi, kopijami, prilbami, brnením, lukmi a kamením do prakov. 15 V Jeruzaleme zhotovil dômyselne zostavené stroje, ktoré mali na vežiach a cimburí slúžiť na vrhanie striel a veľkých kameňov. Povesť o ňom sa rozšírila ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, takže sa stal mocným. 16 No keď sa stal mocným, natoľko spyšnel, že ho to zahubilo. Spreneveril sa Hospodinovi, svojmu Bohu tým, že vstúpil do jeho chrámu, aby na kadidlovom oltári pálil kadidlo. 17 Azarja a s ním osemdesiat Hospodinových kňazov, udatných mužov, vošlo za ním. 18 Vzopreli sa kráľovi Uzzijovi a upozornili ho: Uzzija, páliť kadidlo Hospodinovi neprichodí tebe, ale na to vysväteným kňazom Áronovcom. Opusti svätyňu, lebo si sa previnil, a neposlúži ti to na slávu u Hospodina, Boha. 19 Uzzija držal kadidelnicu na pálenie kadidla a nazlostil sa. Keď sa na kňazov rozhneval, objavilo sa mu na čele malomocenstvo za prítomnosti kňazov v Hospodinovom dome pri kadidlovom oltári. 20 Keď sa k nemu hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi obrátili, zistili mu na čele malomocenstvo. Ihneď ho odtiaľ vykázali, ba i sám sa ponáhľal vyjsť, lebo ho ranil Hospodin. 21 Kráľ Uzzija ostal malomocný až do smrti. Ako malomocný býval v osobitnom dome. Bol totiž vylúčený z Hospodinovho domu. Jeho syn Jótam dozeral na kráľovský palác a spravoval ľud krajiny. 22 Ostatné deje Uzziju, staršie i novšie, opísal Ámocov syn Izaiáš. 23 Keď sa Uzzija uložil k svojim otcom, pochovali ho k nim na poli pri kráľovských hroboch, lebo sa hovorilo, že bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam.

Skutky 19, 8 Pavol vstúpil do synagógy, kde smelo hovoril; tri mesiace viedol s nimi rozhovory a presviedčal ich o Božom kráľovstve. 9 Keď sa však niektorí zatvrdzovali, odmietali veriť a pred zástupom potupovali učenie, opustil ich, oddelil učeníkov a každý deň viedol rozhovory v Tyranovej škole. 10 Toto trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo. 11 Boh konal skrze Pavla neobyčajné divy. 12 Preto ľudia donášali chorým šatky a zástery, ktorými sa dotkli jeho tela; a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali. 13 Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúšali vysloviť meno Pána Ježiša nad tými, čo mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás za pomoci Ježiša, ktorého hlása Pavol. 14 Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy? 16 A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich oboril, zmocnil sa dvoch z nich a tak ich dobil, že ušli z toho domu nahí a doráňaní. 17 O tejto udalosti sa dozvedeli všetci Židia i Gréci, čo bývali v Efeze; na všetkých doľahla bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali a priznávali sa k svojim skutkom. 19 Ba viacerí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili. Keď zrátali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. 20 Takto Pánovou mocou slovo rástlo a mocnelo. 21 Po týchto udalostiach si Pavol zaumienil, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal si: Pobudnem tam a potom sa musím pozrieť aj do Ríma. 22 Do Macedónska poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, no sám ostal istý čas v Ázii.