2. Kronická 27, 1 Jótam mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Cádokova dcéra, sa volala Jerúša. 2 Robil to, čo uznáva Hospodin za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Uzzija, ibaže nevtrhol do Hospodinovho domu. Ľud však žil ďalej v skazenosti. 3 On vybudoval Hornú bránu Hospodinovho domu a rozsiahle práce konal na hradbe Ófela. 4 V Judskom pohorí budoval mestá a v zalesnených krajoch staval pevnosti a veže. 5 Bojoval proti kráľovi Amónčanov a premohol ich, takže mu v tom roku Amónčania odviedli sto talentov striebra, desaťtisíc talentov pšenice a desaťtisíc talentov jačmeňa. Toľko mu odvádzali Amónčania v druhom i treťom roku. 6 Jótam sa vzmáhal, pretože zotrvával na svojich životných cestách pred Hospodinom, svojím Bohom. 7 Ostatné deje Jótama, všetky jeho boje a výpravy sú poznačené v Knihe izraelských a judských kráľov. 8 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. 9 Keď sa Jótam uložil k svojim otcom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Acház.

Skutky 19, 23 V tom čase vznikla nemalá vzbura pre toto učenie. 24 Istý zlatník menom Demeter vyrábal strieborné Artemidine chrámiky a tým umožňoval remeselníkom nemalý zárobok. 25 Raz týchto remeselníkov a robotníkov, ktorí pri tom pracovali, zhromaždil a povedal im: Muži, vidíte, že svoj blahobyt máme z tohto remesla, 26 a vidíte a počujete aj to, že tento Pavol presvedčil a zviedol veľmi mnohých nielen v Efeze, ale takmer po celej Ázii. Hovorí, že bohovia urobení ľudskými rukami nie sú bohmi. 27 Takto nám hrozí nebezpečenstvo, že naše remeslo stratí vážnosť, že si nebudú vážiť ani chrám veľkej bohyne Artemidy a začne sa rúcať veleba tej, ktorú uctieva celá Ázia i celý svet. 28 Keď to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: Veľká je efezská Artemis! 29 V celom meste zavládol zmätok, všetci sa hrnuli do divadla a strhli so sebou aj Pavlových spoločníkov Macedónčanov Gája a Aristarcha. 30 Pavol chcel ísť medzi ľudí, ale učeníci mu to nedovolili. 31 Aj niektorí aziarchovia, ktorí boli jeho priateľmi, mu poslali odkaz s prosbou, aby nešiel do divadla. 32 Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení panoval dokonalý zmätok a viacerí ani nevedeli, prečo sa tam zišli. 33 Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si pokynom ruky vyžiadal ticho a chcel ľudu povedať obrannú reč. 34 No keď zistili, že je to Žid, všetci jednohlasne asi dve hodiny kričali: Veľká je efezská Artemis! 35 Keď mestský pisár upokojil zástup, povedal: Muži, Efezania, kto by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Artemidy a jej obrazu, ktorý padol z neba? 36 Keďže to naozaj nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete nič robiť unáhlene. 37 Priviedli ste totiž týchto mužov, hoci sa nedopustili svätokrádeže a ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ak teda Demeter a s ním spojení remeselníci vznášajú proti niekomu žalobu, tým sa zaoberajú verejné súdy a na to sú prokonzuli. Nech žalujú tam. 39 Ak si ešte niečo žiadate, vyrieši sa to na zákonnom zhromaždení. 40 Veď nám hrozí nebezpečenstvo, že za dnešok nás obvinia zo vzbury, lebo nemáme ako vysvetliť túto vzburu. Po tých slovách rozpustil zhromaždenie.