2.Samuelova 24, ¹ Hospodin sa znova rozhneval na Izrael. Naviedol proti nemu Dávida s výzvou: „Choď sčítať Izrael a Júdu.“ ² Kráľ prikázal Joábovi, veliteľovi vojska, ktoré bolo s ním: „Prejdi po všetkých kmeňoch Izraela od Dánu po Beér-Šebu, vykonajte sčítanie ľudu, aby som vedel, koľko ho je.“ ³ Joáb však odvetil kráľovi: „Nech Hospodin, tvoj Boh, rozmnoží ľud stonásobne, ako ho je, a môj pán a kráľ ho na vlastné oči uvidí. Ale prečo môj pán a kráľ tak nástojí na tom?“ ⁴ Kráľ však trval na svojom príkaze, ktorý dal Joábovi a veliteľom vojska, a tak Joáb a velitelia vojska odišli od kráľa vykonať súpis izraelského ľudu. ⁵ Prešli cez Jordán a utáborili sa v Aroéri, ktorý leží uprostred Gádskeho údolia smerom k Jazéru, južne od mesta. ⁶ Potom prišli do Gileádu, do krajiny Chetitov, do Kadéša, ďalej do Dán-Jaanu a do okolia Sidonu. ⁷ Dostali sa k pevnosti Týru a k všetkým chivvijským a kanaánskym mestám. Napokon sa odobrali do judského Negevu, do Beér-Šeby. ⁸ Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema. ⁹ Joáb odovzdal kráľovi súpis sčítaného ľudu. Izrael mal osemstotisíc bojovníkov, schopných narábať mečom a Júda mal päťstotisíc mužov.¹⁰ Po sčítaní ľudu mal však Dávid výčitky svedomia. Dávid povedal Hospodinovi: „Svojím konaním som sa dopustil ťažkého hriechu. Teraz však prosím, Hospodin: Odpusť svojmu služobníkovi jeho vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.“ ¹¹ Keď Dávid ráno vstal, oslovil Hospodin proroka Gáda, Dávidovho vidca: ¹² „Odkáž Dávidovi: Takto vraví Hospodin: ‚Ja ti dávam tri možnosti, jednu z nich si vyber a tú ti splním.‘“ ¹³ Gád prišiel k Dávidovi a oznámil mu: „Má nastať v tvojej krajine sedem rokov hladu? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Dobre si teda rozváž, akú odpoveď mám dať tomu, ktorý ma poslal.“ ¹⁴ Dávid povedal Gádovi: „Som vo veľkých rozpakoch. Nech však radšej upadneme do Hospodinovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké, len nech neupadnem do ruky človeka.“ ¹⁵ Tak dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána po stanovený čas, takže z ľudu od Dánu po Beér-Šebu zahynulo sedemdesiattisíc mužov. ¹⁶ Keď anjel vystrel ruku na Jeruzalem, aby ho nivočil, uľútilo sa Hospodinovi tej skazy a anjelovi, ktorý pustošil ľud, prikázal: „Prestaň! Odtiahni ruku!“ Hospodinov anjel bol práve pri humne Jebúseja Aravnu. ¹⁷ Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Hospodinovi: „Ja som zhrešil a sám som sa previnil. Čo však vykonalo toto stádo? Prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a moju rodinu.“¹⁸ V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: „Vystúp hore a postav na humne Jebúseja Aravnu oltár Hospodinovi.“ ¹⁹ Dávid teda šiel podľa slova Gádovho, ako prikázal Hospodin. ²⁰ Aravna sa zahľadel a uvidel, že k nemu prichádza kráľ so svojimi služobníkmi. Aravna vyšiel a kráľovi sa poklonil tvárou po zem. ²¹ Spýtal sa: „Prečo prichádza kráľ, môj pán, k svojmu služobníkovi?“ Dávid odvetil: „Chcem kúpiť od teba humno a postaviť Hospodinovi oltár, aby sa od ľudu odvrátila pohroma.“ ²² Aravna povedal Dávidovi: „Nech si ho môj pán a kráľ vezme a obetuje, ako sa mu páči. Pozri sa, je tu dobytok na spaľovanú obetu, mlátiace smyky a dobytčie jarmá na palivo. ²³ Ó, kráľ! Toto všetko ti ponúka Aravna.“ Kráľovi ešte povedal: „Nech má v tebe Hospodin, tvoj Boh, zaľúbenie.“ ²⁴ Kráľ však Aravnovi povedal: „To nie! Chcem ho od teba kúpiť a riadne zaplatiť. Nemôžem prinášať Hospodinovi, svojmu Bohu, spaľované obety, ktoré ma nič nestáli.“ Dávid kúpil to humno i ten dobytok za päťdesiat šeklov striebra. ²⁵ Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a priniesol mu spaľované obety i obety spoločenstva. Potom sa Hospodin zmiloval nad krajinou a pohroma sa od Izraelitov odvrátila.

Hebrejom 2, ¹ Preto musíme dávať o to väčší pozor na to, čo sme počuli, aby sme sa neodchýlili od správneho smeru. ² Veď ak už slovo povedané skrze anjelov bolo záväzné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ³ ako unikneme my, keď zanedbáme takúto veľkú spásu, ktorú začal ohlasovať Pán a potvrdili nám ju tí, čo ho počuli? ⁴ Boh pritom potvrdzoval svedectvo znameniami, zázrakmi i rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.⁵ Veď Pán budúci svet, o ktorom hovoríme, nepodriadil anjelom. ⁶ Tak o tom ktosi kdesi svedčí: Čo je človek, že naňho pamätáš, alebo syn človeka, že oňho dbáš?⁷ Postavil si ho o niečo nižšie, ako sú anjeli, potom si ho ovenčil slávou a cťou⁸ a všetko si mu položil pod nohy. Keď mu totiž podriadil všetko, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz však ešte nevidíme, že mu bolo podriadené všetko. ⁹ Hľadíme však na Ježiša, postaveného o niečo nižšie ako sú anjeli, ktorý, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou, lebo z Božej milosti okúsil smrť za každého.¹⁰ Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko a ktorý priviedol mnoho synov do slávy, cez utrpenie zdokonalil pôvodcu ich spásy. ¹¹ Veď aj ten, kto posväcuje, ako aj tí, čo sú posväcovaní, pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí nazvať ich bratmi, ¹² keď hovorí: Tvoje meno budem ohlasovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia ťa budem ospevovať. ¹³ A znova: Ja budem v neho dúfať. A zasa: Hľa, ja i moje deti, ktoré mi dal Boh. ¹⁴ Keďže deti majú účasť na krvi a tele, podobne i on sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla, ¹⁵ aby vyslobodil tých, ktorých po celý život zotročoval strach pred smrťou. ¹⁶ Veď sa neujíma anjelov, ale Abrahámovho potomstva. ¹⁷ Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. ¹⁸ A pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný, môže pomáhať tým, čo sú skúšaní.