2.Samuelova 3, ¹ Vojna medzi domom Šaula a domom Dávida sa predlžovala. Dávid sa ustavične vzmáhal, kým dom Šaula stále upadal. ² Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: prvorodený bol Amnón, syn jezreelskej Achinoam, ³ druhý bol Kileáb, syn Abigajil, ženy po Nabálovi Karmelskom, tretí bol Absolón, syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja, ⁴ štvrtý bol Adonija, syn Chaggít, piaty Šefatja, syn Abitál, ⁵ šiesty Jitreám, syn Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Hebrone.⁶ Počas vojny medzi domom Šaula a domom Dávida nadobudol vedúce postavenie v Šaulovom dome Abnér. ⁷ Šaul mal vedľajšiu ženu, Ajovu dcéru Ricpu. Išbóšet vyčítal Abnérovi: „Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?“ ⁸ Abnér sa veľmi rozhneval na Išbóšetovu poznámku a spýtal sa: „Som azda nejaká judská psia hlava? Dodnes preukazujem priazeň domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a priateľom. Do Dávidovej ruky som ťa nevydal a ty mi dnes vyčítaš môj hriešny pomer s tou ženou? ⁹ Nech mňa, Abnéra, Boh prísne potresce, ak by som nesplnil to, čím sa Hospodin prísažne zaviazal Dávidovi, ¹⁰ že Šaulovmu domu odníme kráľovskú moc a Dávidov trón nad Izraelom a Júdom upevní od Dánu po Beér-Šebu.“ ¹¹ Išbóšet sa však zo strachu nezmohol ani na odpoveď Abnérovi.¹² Potom Abnér poslal svojich zástupcov k Dávidovi s odkazom: „Komu patrí krajina?“ Navrhol mu: „Uzavri so mnou zmluvu a ja ti pomôžem nakloniť ti celý Izrael.“ ¹³ Dávid odpovedal: „Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Mám však jednu podmienku: Neukazuj sa mi na oči, ak mi ešte predtým neprivedieš Šaulovu dcéru Michol.“ ¹⁴ Dávid vyslal k Šaulovmu synovi Išbóšetovi poslov s odkazom: „Vráť mi moju ženu Michol, ktorú som získal za sto predkožiek Filištíncov.“ ¹⁵ Išbóšet dal pokyn, aby ju vzali jej mužovi Paltíelovi, Lajišovmu synovi. ¹⁶ Jej muž ju sprevádzal. Šiel za ňou s plačom až po Bachurím. Abnér mu povedal: „Vráť sa!“ A on sa vrátil.¹⁷ Abnér pri rokovaní so staršími Izraela vyhlásil: „Už dávnejšie ste chceli mať Dávida za kráľa. ¹⁸ Teraz to teda urobte, lebo Hospodin o Dávidovi predpovedal: ‚Prostredníctvom svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z moci Filištíncov a z moci všetkých jeho nepriateľov.‘“ ¹⁹ Abnér sa podobne vyjadril aj pred Benjamínovcami. Potom odišiel za Dávidom do Hebronu, aby mu oznámil všetko, na čom sa dohodol Izrael a celý dom Benjamína. ²⁰ Keď prišiel Abnér spolu s dvadsiatimi mužmi k Dávidovi do Hebronu, Dávid usporiadal hostinu preňho a pre jeho družinu. ²¹ Abnér Dávidovi navrhol: „Podujmem sa na úlohu zhromaždiť ku kráľovi, môjmu pánovi, celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, aby si mohol nad všetkými vládnuť podľa želania.“ ²² Nato Dávid prepustil Abnéra a ten v pokoji odišiel. Práve vtedy sa vracali Dávidovi služobníci s Joábom z vojnovej výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Abnér však už nebol u Dávida v Hebrone, lebo ho prepustil a on odišiel v pokoji. ²³ Keď prišiel Joáb s celým vojskom, čo bolo s ním, upozornili ho, že Nérov syn Abnér prišiel ku kráľovi a ten ho nechal pokojne odísť. ²⁴ Joáb zašiel za kráľom a spýtal sa: „Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér, prečo si ho nechal len tak odísť? ²⁵ Poznáš Nérovho syna Abnéra. Prišiel, aby ťa oklamal, overil si miesta, kam chodievaš i odkiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom, čo robíš.“ ²⁶ Keď Joáb odišiel od Dávida, vypravil za Abnérom poslov. Tí ho priviedli späť od studne Sira. Dávid však o tom nevedel. ²⁷ Keď sa Abnér vrátil do Hebronu, Joáb ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha ako odvetu za krv jeho brata Asaela. ²⁸ Keď sa o tom neskôr Dávid dozvedel, vyhlásil: „Ja a moje kráľovstvo sme pred Hospodinom naveky bez viny za preliatu krv Nérovho syna Abnéra. ²⁹ Tá nech padne na hlavu Joába a celej jeho rodiny: Nech mu v dome nikdy nechýba osoba postihnutá výtokom, malomocenstvom, chodiaca o barlách, padlá v boji alebo trpiaca hladom!“ ³⁰ Joáb a jeho brat Abišaj zabili Abnéra, pretože počas boja v Gibeóne usmrtil ich brata Asaela.³¹ Dávid prikázal Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: „Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra.“ Kráľ Dávid šiel za márami. ³² Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud. ³³ Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev: „Musel Abnér zomrieť ako nejaký šialenec?³⁴ Ruky si nemal sputnané, tvoje nohy neboli v okovách. Padol si ako zločincami zrazený.“ Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal. ³⁵ Potom prišli všetci k Dávidovi, aby mu ponúkli jedlo, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: „Nech ma Boh prísne potresce, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo.“ ³⁶ Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všetko, čo urobil kráľ. ³⁷ V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili, že podnet na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa. ³⁸ Kráľ povedal svojim služobníkom: „Či neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, veľký muž? ³⁹ Hoci som pomazaný kráľ, dnes sa cítim zoslabnutý. Títo muži, Cerujini synovia, sú tvrdší než ja. Nech Hospodin odplatí zločincovi podľa jeho zloby.“

1.Korintským 3, ¹ A ja, bratia, nemohol som k vám hovoriť ako k duchovným, ale ako k telesným, ako k nedospelým v Kristovi. ² Dával som vám piť mlieko, nie pevný pokrm; neboli by ste ho totiž zniesli, ba ešte ani teraz nemôžete, ³ pretože ste ešte stále telesní. Či nie ste vari telesní a nekonáte priveľmi ľudsky, keď vládne medzi vami závisť a svár? ⁴ Veď keď jeden hovorí: „Ja som Pavlov!“ a druhý zas: „Ja Apollov!“, nie ste azda telesní ľudia? ⁵ Veď ktože je Apollo? A kto je Pavol? Služobníci, skrze ktorých ste uverili, a to každý tak, ako mu dal Pán. ⁶ Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast. ⁷ A tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast. ⁸ No ten, čo sadí, a ten, čo polieva, patria k sebe, ale každý dostane odmenu podľa vlastnej práce. ⁹ My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba.¹⁰ Podľa Božej milosti, ktorá mi bola daná, ako múdry staviteľ položil som základ a iný ďalej na ňom stavia; ale každý nech si dá pozor, ako na ňom stavia. ¹¹ Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. ¹² Ak však na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, ¹³ dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je. ¹⁴ Ak dielo, ktoré niekto postavil, vydrží, dostane odmenu. ¹⁵ Ak niekoho dielo zhorí, utrpí škodu; sám však bude zachránený, ale tiež akoby cez oheň. ¹⁶ Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch? ¹⁷ Ak niekto kazí Boží chrám, toho Boh zničí; lebo Boží chrám je svätý a tým ste vy!¹⁸ Nech nikto neklame sám seba! Ak si niekto z vás namýšľa, že je múdry v tomto veku, nech sa stane bláznom, aby sa stal múdrym. ¹⁹ Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: Múdrych chytá v ich chytráctve. ²⁰ A zase: Pán pozná myšlienky múdrych, že sú márne.²¹ Nech sa teda nikto nechváli ľuďmi, veď všetko je vaše: ²² či Pavol, či Apollo, či Kéfas, či svet, či život, či smrť, veci prítomné, či budúce: všetko je vaše, ²³ vy ste však Kristovi a Kristus je Boží.