2.Samuelova 4, ¹ Keď sa Šaulov syn dozvedel, že Abnér v Hebrone zomrel, zronilo ho to a vydesilo celý Izrael. ² Šaulov syn mal dvoch mužov, veliteľov útočných oddielov. Jeden sa volal Baana, druhý Recháb. Boli synmi Benjamínovca Rimmóna z Beerótu, lebo aj Beerót sa počíta k Benjamínovi. ³ Beerótčania ušli do Gittajimu a dodnes tam bývajú ako cudzinci. ⁴ Šaulov syn Jonatán mal syna chromého na obe nohy. Mal päť rokov, keď prišla z Jezreelu správa o Šaulovi a Jonatánovi. Jeho pestúnka ho vzala a dala sa na útek. Pri úteku sa tak ponáhľala, že jej spadol a ochrnul. Volal sa Mefibóšet. ⁵ Synovia Beerótčana Rimmóna, Recháb a Baana, sa vydali na cestu a za páľavy dňa vnikli do domu Išbóšeta, keď cez poludnie spal na lôžku. ⁶ Vošli dnu do domu ako nosiči pšenice. Recháb a jeho brat Baana mu potom zasadili úder do brucha a utiekli. ⁷ Keď totiž vošli do domu, práve ležal na svojom lôžku v spálni. Prepadli ho, zabili a odrezali mu hlavu; potom ju vzali a celú noc šli smerom k Arabe. ⁸ Išbóšetovu hlavu priniesli Dávidovi do Hebronu a kráľovi povedali: „Tu je hlava Išbóšeta, syna Šaula, tvojho nepriateľa, ktorý ťa chcel zabiť. Dnes sa Hospodin vypomstil za môjho pána a kráľa nad Šaulom a jeho potomstvom.“ ⁹ Dávid odpovedal Rechábovi a jeho bratovi Baanovi, synom Rimmóna z Beerótu, takto: „Akože žije Hospodin, ktorý ma vyslobodil z každej tiesne, ¹⁰ raz mi už jeden oznámil Šaulovu smrť v domnienke, že prináša dobrú správu. Toho som dal v Ciklagu chytiť a popraviť, tak som odmenil jeho hlásenie. ¹¹ Čo vtedy, keď podliaci zavraždia nevinného muža v jeho vlastnom dome na lôžku? Nemal by som vari teraz vymáhať od vás jeho krv a zahubiť vás?“ ¹² Dávid dal svojim mládencom príkaz, aby ich zabili. Tí im odsekli ruky i nohy a obesili ich pri rybníku v Hebrone. Išbóšetovu hlavu vzali a v Hebrone pochovali do Abnérovho hrobu.

1.Korintským 4, ¹ A tak nech nás každý pokladá za Kristových služobníkov a za správcov Božích tajomstiev. ² A od správcov sa napokon vyžaduje, aby bol každý uznaný ako verný. ³ Mne však najmenej záleží na tom, či ma súdite vy alebo ľudský súd. Ba ani sám seba nesúdim. ⁴ Lebo ničoho som si nie vedomý; to ma však ešte neospravedlňuje. Veď Pán je ten, kto ma súdi. ⁵ Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha.⁶ Toto však, bratia, vztiahol som na seba a na Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili: „Nič nad to, čo je napísané“, aby sa nikto jedným spomedzi nás nevystatoval proti druhému. ⁷ Veď kto ti dal prednosť? Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal? ⁸ Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli, začali ste kraľovať bez nás; kiež by ste len kraľovali, aby sme spolu s vami kraľovali aj my. ⁹ Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, určil Boh posledné miesto ako odsúdeným na smrť, veď sme sa stali divadlom svetu, anjelom i ľuďom. ¹⁰ My sme blázni pre Krista, vy však rozumní v Kristovi; my sme slabí, no vy silní; vy ste slávni, my však bez cti. ¹¹ Až do tejto hodiny aj hladujeme a trpíme smädom, aj sme sporo odetí a bití, aj sme bez prístrešia ¹² a namáhavo pracujeme vlastnými rukami. Keď nám zlorečia, dobrorečíme; keď nás prenasledujú, znášame to; ¹³ keď nás ohovárajú, vľúdne sa prihovárame. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.¹⁴ Toto vám nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. ¹⁵ Veď keby ste mali hoci desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo ja som vás splodil v Ježišovi Kristovi skrze evanjelium. ¹⁶ Prosím vás teda, nasledujte môj príklad. ¹⁷ Preto som vám poslal Timoteja, moje milované a verné dieťa v Pánovi. On vám pripomenie moje cesty v Kristovi Ježišovi, ako učím všade v každej cirkvi. ¹⁸ Niektorí sa začali povyšovať, akoby som k vám už nemal prísť. ¹⁹ Čoskoro však — ak Pán bude chcieť — prídem k vám a spoznám nie reč namyslených, ale ich moc. ²⁰ Božie kráľovstvo totiž nespočíva v reči, ale v moci. ²¹ Čo chcete? Mám prísť k vám s palicou, alebo s láskou a v duchu miernosti?