2.Samuelova 7, ¹ Keď sa kráľ usadil vo svojom dome a keď mu Hospodin zabezpečil pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, ² povedal prorokovi Nátanovi: „Len sa pozri! Ja bývam v cédrovom dome, zatiaľ čo Božia archa medzi stanovými plachtami.“ ³ Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a urob všetko, čo máš na mysli, lebo Hospodin je s tebou.“ ⁴ Tej istej noci oslovil Hospodin Nátana: ⁵ „Choď povedať môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Takto vraví Hospodin: Ty mi chceš postaviť dom na bývanie? ⁶ Veď v dome som nebýval odvtedy, ako som vyviedol Izraelitov z Egypta až dodnes, ale putoval som iba v stanovom príbytku. ⁷ Zmienil som sa čo i len slovom, kadiaľ som prechádzal so všetkými Izraelitmi, niektorému z izraelských kmeňov, ktorému som prikázal viesť môj izraelský ľud: »Prečo ste mi nepostavili cédrový dom?«‘ ⁸ Teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Takto vraví Hospodin zástupov: Vzal som ťa z pastvy od oviec, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu. ⁹ Sprevádzal som ťa všade, kam si šiel a vyhubil som všetkých tvojich nepriateľov. Preslávim tvoje meno ako meno pozemských velikánov. ¹⁰ Svojmu izraelskému ľudu určím miesto a usadím ho. Bude bývať na svojom mieste, nebude sa už chvieť, zlosynovia ho už nebudú utláčať, ako robievali predtým; ¹¹ odvtedy, ako som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom, budeš nažívať v pokoji so všetkými nepriateľmi. Hospodin ti oznamuje, že tebe on postaví dom. ¹² Keď nadíde tvoj čas a ty sa pripojíš k tvojim predkom, vzbudím ti potomka, čo vzíde z teba, a upevním jeho kráľovskú moc. ¹³ On postaví dom na počesť môjho mena a ja natrvalo upevním jeho kráľovský trón. ¹⁴ Budem mu otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrescem ho palicou a údermi ako kohokoľvek z ľudí. ¹⁵ Svoju milosť mu však neodopriem, ako som ju odoprel Šaulovi, ktorého som spred teba odstránil. ¹⁶ Tvoj rod bude pevný a tvoje kráľovstvo trvalé predo mnou, tvoj trón bude navždy pevný.‘“ ¹⁷ Nátan hovoril Dávidovi presne podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia.¹⁸ Vtedy kráľ Dávid vstúpil, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: „Kto som ja, Pán, Hospodin, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem? ¹⁹ I to sa ti videlo primálo, Pán, Hospodin, hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka. Takto ty obvykle zaobchádzaš s človekom, Pán, Hospodin? ²⁰ Čo k tomu má ešte Dávid dodať? Poznáš predsa svojho služobníka, Pán, Hospodin. ²¹ Pre svoje slovo a z vlastnej vôle si zariadil všetky tieto významné veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi. ²² Preto si veľký, Pán, Hospodin. Nikto sa ti nevyrovná a nieto Boha okrem teba podľa všetkého toho, čo sme na vlastné uši počuli. ²³ Kto sa vyrovná tvojmu izraelskému ľudu, jedinému národu na svete, ktorý si Boh prišiel vykúpiť, aby bol jeho ľudom? Preslávil si ho, vykonal si preň veľké a úžasné veci, keď si ho vykúpil z Egypta a vyhnal si spred svojho ľudu národy a ich bohov. ²⁴ Izraelský ľud si natrvalo určil za svoj a ty, Hospodin, si sa stal jeho Bohom. ²⁵ Teraz však, Hospodin, Bože, splň vždy slovo, ktoré si povedal o svojom služobníkovi a jeho dome. Urob, ako si sľúbil. ²⁶ Tak sa navždy preslávi tvoje meno a bude sa hovoriť: ‚Hospodin zástupov je Bohom Izraela.‘ Dom tvojho služobníka Dávida bude pevný pred tebou. ²⁷ Sám si predsa, Hospodin zástupov, Boh Izraela, zjavil svojmu služobníkovi: Postavím ti dom. Preto sa tvoj služobník odhodlal predniesť ti túto modlitbu. ²⁸ Nuž teda, Pán, Hospodin, ty si Boh a tvoje slová sú pravdivé. Svojmu služobníkovi si prisľúbil také dobrodenie. ²⁹ Ráč preto požehnať dom svojho služobníka, aby navždy trval pred tebou, lebo ty, Pán, Hospodin, si prehovoril. Nech tvoje požehnanie navždy sprevádza dom tvojho služobníka.“

1.Korintským 7, ¹ Pokiaľ ide o to, čo ste písali: Dobre je, ak sa muž nedotýka ženy. ² Aby sa však zabránilo smilstvu, nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža. ³ Muž nech plní voči žene svoje povinnosti a podobne aj žena voči svojmu mužovi. ⁴ Žena nie je pánom svojho tela, ale jej muž; podobne ani muž nie je pánom svojho tela, ale jeho žena. ⁵ Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa venovali modlitbe, a potom buďte zase spolu, aby vás satan nepokúšal, keby ste sa nemohli ovládnuť. ⁶ Uvádzam to však ako možnosť, nie ako príkaz. ⁷ Želal by som si, aby všetci ľudia boli ako ja, ale každý má od Boha svoj vlastný dar: jeden tak, druhý inak.⁸ Neženatým, nevydatým a vdovám však hovorím: Pre nich je dobre, ak zostanú ako ja. ⁹ Ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou. ¹⁰ Ženatým a vydatým však prikazujem — nie ja, ale Pán —, aby žena neodchádzala od svojho muža. ¹¹ Ak by však aj odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom; a muž nech ženu neprepúšťa! ¹² Ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak niektorý brat má neveriacu ženu a ona aj naďalej chce s ním žiť, nech ju neprepúšťa. ¹³ A ak niektorá žena má neveriaceho muža a ten aj naďalej chce s ňou žiť, nech ho neopúšťa. ¹⁴ Lebo neveriaci muž sa posväcuje skrze ženu a neveriaca žena sa posväcuje skrze brata. Inak by vaše deti boli nečisté, teraz sú však sväté. ¹⁵ Ale ak sa neveriaci odlučuje, nech sa odlúči. V takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní, veď Boh nás povolal k pokoju. ¹⁶ Veď ako môžeš vedieť, žena, či zachrániš svojho muža? Alebo ako môžeš vedieť ty, muž, či zachrániš svoju ženu?¹⁷ Každý však nech žije tak, ako mu určil Pán, a podľa toho, ako ho povolal Boh. Tak to prikazujem vo všetkých cirkvách. ¹⁸ Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech to nezakrýva! Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať! ¹⁹ Obriezka nie je nič, ani neobriezka nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní. ²⁰ Nech každý zotrvá v tom stave, v ktorom bol povolaný. ²¹ Bol si povolaný ako otrok? Nech ťa to netrápi! Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi! ²² Veď v Pánovi povolaný otrok je v Pánovi slobodný. A podobne: Kto bol povolaný ako slobodný, je Kristov otrok. ²³ Draho ste boli kúpení; nestávajte sa otrokmi ľudí! ²⁴ Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný.