2.Samuelova 8, ¹ Potom Dávid porazil Filištíncov, pokoril ich a odobral im Meteg-Ammu. ² Porazil aj Moábčanov a premeral ich šnúrou; museli si ľahnúť na zem a on ich premeral šnúrou. Dve dĺžky šnúry z nich určil na smrť a jednou dĺžkou šnúry odmeral tých, čo mali zostať nažive. Moábčania sa stali poddanými Dávida a odvádzali mu poplatok. ³ Dávid porazil i Hadad-Ezera, syna Rechóba, kráľa Coby, keď šiel ovládnuť Eufrat. ⁴ Dávid mu zajal tisícsedemsto jazdcov a dvadsaťtisíc pešiakov. Ponechal si z toho sto konských záprahov, ostatné kone dal ochromiť. ⁵ Keď Aramejčania z Damasku prišli na pomoc Hadad-Ezerovi, kráľovi Coby, Dávid z nich pobil dvadsaťdvatisíc mužov. ⁶ Potom Dávid zriadil v damaskom Arame posádky. Tak sa stali Aramejčania poddanými Dávida, ktorí odvádzali poplatok. Hospodin pomáhal Dávidovi všade, kam šiel. ⁷ Dávid pobral zlaté štíty, čo mali služobníci Hadad-Ezerovi, a priniesol ich do Jeruzalema. ⁸ Z Hadad-Ezerových miest Betach a Berotaj pobral kráľ Dávid veľké množstvo bronzu.⁹ Keď sa Tói, kráľ Chamátu, dozvedel, že Dávid porazil celé vojsko Hadad-Ezera, ¹⁰ vyslal svojho syna Joráma ku kráľovi Dávidovi, aby ho pozdravil a blahoželal mu k víťazstvu nad Hadad-Ezerom. Priniesol so sebou strieborné, zlaté a bronzové predmety. ¹¹ I tie zasvätil kráľ Dávid Hospodinovi spolu so striebrom a zlatom od rôznych podmanených národov: ¹² od Aramejčanov, Moábčanov, od Ammónčanov, Filištíncov, od Amalékov a z koristi Rechóbovho syna Hadad-Ezera, kráľa Coby. ¹³ Dávid sa preslávil aj tým, že pri svojom návrate pobil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Aramejčanov. ¹⁴ V Edómsku rozmiestnil posádky, a to všade. Takto sa všetci Edómčania stali Dávidovými poddanými. Hospodin pomáhal Dávidovi všade, kam sa len pohol.¹⁵ Dávid vládol nad celým Izraelom a všetkému svojmu ľudu vysluhoval právo a spravodlivosť. ¹⁶ Cerujin syn Joáb velil vojsku, Achilúdov syn Jošafát bol kancelárom, ¹⁷ Achitúbov syn Cadók i Ebjatárov syn Achimelech boli kňazmi a Seraja bol pisárom. ¹⁸ Jojadov syn Benaja velil Kereťanom a Peleťanom; i Dávidovi synovia boli kňazmi.

1.Korintským 7, ²⁵ O pannách nemám síce príkaz od Pána, ale radím ako taký, ktorému Pán preukázal milosrdenstvo, aby bol dôveryhodný. ²⁶ Myslím si teda, že je dobré pre človeka — a to pre nastávajúcu núdzu —, aby zostal tak, ako je. ²⁷ Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si voľný? Nehľadaj si ženu. ²⁸ Ale keby si sa aj oženil, nezhrešil si; a ak by sa panna vydala, nezhreší. Takíto však budú mať súženie v tele, ale ja vás chcem toho ušetriť. ²⁹ Toto teda hovorím, bratia, čas je krátky! Napokon aj tí, čo majú ženy, nech sú, akoby nemali. ³⁰ Tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali, čo kupujú, akoby nič nemali, a tí, ³¹ čo užívajú svet, akoby neužívali, lebo terajšia podoba sveta sa míňa. ³² Chcem však, aby ste boli bez starostí. Neženatý sa stará o Pánove veci, ako by sa zapáčil Pánovi. ³³ Ale ženatý sa stará o veci sveta, ako by sa páčil žene, ³⁴ a je rozpoltený. Nevydatá žena a panna sa stará o Pánove veci, aby bola svätá telom i duchom. No vydatá sa stará o veci sveta, ako by sa páčila mužovi. ³⁵ Toto vám však hovorím na váš osoh, nie aby som vám na krk hádzal slučku, ale aby ste sa dôstojne a oddane venovali Pánovi bez prestania.³⁶ Ak si niekto myslí, že koná nečestne voči svojmu dievčaťu, keď už dosiahne zrelý vek a patrí sa, aby si ju vzal, nech urobí, čo chce, nehreší. Nech sa vezmú! ³⁷ Kto sa však pevne rozhodol vo svojom srdci a nič ho nenúti, ale má moc nad svojou vôľou a usúdil v srdci, že sa s ňou neožení, urobí dobre. ³⁸ Takže ten, kto sa ožení so svojou snúbenicou, robí dobre, ale kto sa neožení, koná lepšie.³⁹ Žena je viazaná dovtedy, kým žije jej muž. Keď však muž zomrie, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. ⁴⁰ Bude však šťastnejšia, ak zostane tak, aspoň podľa môjho úsudku. A nazdávam sa, že aj ja mám Božieho Ducha.