5 Mojžišova 10, ¹ V tom čase mi Hospodin povedal: ‚Vykreš dve kamenné tabule, ako boli prvé, vystúp ku mne na vrch a urob si drevenú archu. ² Ja napíšem na tabule slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil, a vlož ich do archy.‘ ³ Urobil som teda archu z akáciového dreva, vykresal som dve kamenné tabule, ako tie prvé, a vystúpil som na vrch s oboma tabuľami v rukách. ⁴ Hospodin napísal na tabule to isté, čo bolo na prvých tabuliach, desať výrokov, ktoré vám Hospodin povedal v deň zhromaždenia zo stredu ohňa, a potom mi ich dal. ⁵ Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu. Tabule som uložil do archy, ktorú som urobil. Sú tam, ako mi prikázal Hospodin.⁶ Potom Izraeliti odišli z Beerót-Bené-Jaakánu do Mosery. Tam Áron zomrel a tam ho aj pochovali. Kňazskú službu namiesto neho vykonával jeho syn Eleazár. ⁷ Odtiaľ pokračovali do Gudgody a z Gudgody do Jotbaty, do kraja vodných tokov.⁸ V tom čase oddelil Hospodin Léviho kmeň, aby nosil archu Hospodinovej zmluvy a slúžil Hospodinovi a požehnával v jeho mene, ako je to dnes. ⁹ Preto Lévi nedostal podiel ani dedičstvo ako jeho bratia. Sám Hospodin je jeho dedičným podielom, ako mu povedal Hospodin, tvoj Boh. ¹⁰ Ja som však ako predtým zostal na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí a Hospodin ma aj teraz vypočul, lebo Hospodin ťa už nechcel zahubiť. ¹¹ Hospodin mi povedal: ‚Vstaň, choď, vydaj sa na čele ľudu na cestu. Obsaďte krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil dať vašim otcom.‘¹² Izrael, čo teraz žiada od teba Hospodin, tvoj Boh? Iba to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval, aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou, ¹³ aby si zachovával Hospodinove príkazy a jeho ustanovenia, ktoré ti dnes prikazujem, aby sa ti dobre vodilo. ¹⁴ Hospodinovi, tvojmu Bohu, patria nebesia i nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej. ¹⁵ No len k tvojim otcom sa Hospodin vinul s láskou, zamiloval si ich a vyvolil si ich potomstvo, totiž vás, spomedzi všetkých národov, ako je to dodnes. ¹⁶ Preto si obrežte svoje neobrezané srdce a nebuďte už takí zatvrdnutí. ¹⁷ Veď Hospodin, váš Boh, je Boh bohov a Pán pánov, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osobu a neprijíma úplatok, ¹⁸ ale zastáva sirotu i vdovu, miluje cudzinca a dáva mu chlieb a odev. ¹⁹ Preto milujte aj cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v Egypte. ²⁰ Hospodina, svojho Boha sa boj, jemu slúž, jeho sa pridŕžaj a na jeho meno prisahaj. ²¹ On je tvoja chvála, on je tvoj Boh, ktorý pre teba urobil tieto veľké a hrozné veci, ktoré si videl na vlastné oči. ²² Tvojich otcov bolo len sedemdesiat, keď šli do Egypta, a teraz ťa Hospodin, tvoj Boh, rozmnožil ako nebeské hviezdy.

Lukáš 5, ¹⁷ Istého dňa, keď učil, sedeli okolo neho farizeji a učitelia Zákona, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval. ¹⁸ Vtom muži prinášali na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a usilovali sa ho vniesť a položiť pred neho. ¹⁹ Keď pre zástup nenašli spôsob, ako by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili do stredu pred Ježiša. ²⁰ Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ ²¹ Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: „Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?“ ²² Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: „Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? ²³ Čo je ľahšie? Povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď!‘? ²⁴ Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy,“ povedal ochrnutému: „Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ ²⁵ Hneď sa pred nimi postavil, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. ²⁶ Všetkých sa zmocnil úžas. Oslavovali Boha a naplnení bázňou si hovorili: „Dnes sme videli naozaj nezvyčajné veci.“