5 Mojžišova 9, ¹ Počuj, Izrael, dnes prejdeš cez Jordán, aby si si podrobil väčšie a mocnejšie národy než si ty, veľké a po nebo opevnené mestá, ² veľký a urastený ľud Anákov, o ktorých vieš, lebo si počul vravieť: ‚Kto obstojí pred Anákmi?‘ ³ Preto poznáš, že Hospodin, tvoj Boh, pôjde pred tebou ako stravujúci oheň. On ich vyhubí, on ich pred tebou pokorí; ty si ich podrobíš a rýchlo zničíš, ako ti povedal Hospodin. ⁴ Keď ich však Hospodin, tvoj Boh, pred tebou vyženie, potom si nemysli: ‚Pre moju spravodlivosť ma Hospodin priviedol, aby som zaujal túto krajinu.‘ Hospodin ich však vyženie pred tebou pre ich bezbožnosť. ⁵ Nie pre svoju spravodlivosť a úprimnosť srdca prichádzaš zaujať ich krajinu, ale pre bezbožnosť týchto národov ich pred tebou vyháňa Hospodin, tvoj Boh, aby splnil slovo, ktoré pod prísahou dal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. ⁶ Vedz teda, že nie pre tvoju spravodlivosť ti Hospodin, tvoj Boh, dáva túto dobrú krajinu, aby si ju zaujal. Si totiž tvrdošijný ľud.⁷ Pamätaj na to a nezabúdaj, ako si hneval Hospodina, svojho Boha, na púšti. Odvtedy, ako ste vyšli z Egypta, až kým ste neprišli na toto miesto, priečili ste sa Hospodinovi. ⁸ Rozhnevali ste Hospodina na Horebe. Hospodin sa tak nahneval na vás, že vás chcel vyhubiť. ⁹ Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule zmluvy, ktorú Hospodin uzavrel s vami, zostal som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí. Chlieb som nejedol a vodu som nepil. ¹⁰ Hospodin mi dal dve kamenné tabule napísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám v deň zhromaždenia povedal Hospodin na vrchu zo stredu ohňa. ¹¹ Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Hospodin dal obidve kamenné tabule, tabule zmluvy. ¹² Hospodin mi povedal: ‚Vstaň, rýchlo zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, robí zle. Veľmi skoro odbočili z cesty, ktorú som im určil; zhotovili si liatu modlu.‘ ¹³ Ďalej mi Hospodin povedal: ‚Vidím, že tento ľud je naozaj tvrdošijný. ¹⁴ Nechaj ma, ja ich vyhubím a vymažem ich meno pod nebom. Z teba však urobím národ mocnejší a početnejší, než sú oni.‘¹⁵ Obrátil som sa a zostúpil z vrchu, kým vrch planul ohňom. V rukách som mal dve tabule zmluvy. ¹⁶ Zrazu som videl, že ste zhrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu. Odliali ste si sochu teľaťa. Veľmi skoro ste odbočili z cesty, ktorú vám určil Hospodin, váš Boh. ¹⁷ Schytil som obe tabule, hodil som ich na zem a pred vami som ich rozbil. ¹⁸ Potom som sa pred Hospodinom vrhol na zem ako predtým a štyridsať dní a štyridsať nocí som nejedol chlieb a nepil vodu pre všetky vaše hriechy, ktorých ste sa dopustili, keď ste robili, čo je zlé pred Hospodinom a hnevali ste ho. ¹⁹ Bál som sa totiž hnevu a rozhorčenia, ktorými Hospodin zahorel proti vám, takže vás chcel vyhubiť. Hospodin ma však i teraz vypočul. ²⁰ Aj na Árona sa Hospodin veľmi nahneval a chcel ho zahubiť. Za Árona som sa vtedy tiež modlil. ²¹ Vzal som teľa, výtvor vášho hriechu, čo ste si zhotovili, spálil som ho, a dôkladne roztĺkol a rozdrvil na jemný prach. Potom som prach vysypal do potoka, ktorý tečie z vrchu.²² Aj v Tabere, v Masse a v Kibrót-Hattaave ste hnevali Hospodina. ²³ Keď vás poslal Hospodin z Kadéš-Barnéy slovami: ‚Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal,‘ protivili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste jeho hlas. ²⁴ Priečili ste sa Hospodinovi odvtedy, čo som vás poznal.²⁵ Vrhol som sa pred Hospodina a štyridsať dní a štyridsať nocí som ležal pred ním, lebo Hospodin povedal, že vás vyhubí. ²⁶ K Hospodinovi som sa modlil takto: ‚Pán, Hospodin, nezahub svoj ľud, svoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil svojou veľkou mocou a vyviedol z Egypta svojou mocnou rukou. ²⁷ Rozpomeň sa na svojich služobníkov: Abraháma, Izáka a Jákoba a nehľaď na tvrdohlavosť tohto ľudu, na jeho bezbožnosť, na jeho hriechy, ²⁸ aby v krajine, z ktorej si nás vyviedol, nepovedali: »Pretože ich Hospodin nedokázal priviesť do krajiny, ktorú im sľúbil, a pretože ich nenávidel, vyviedol ich, aby ich na púšti zahubil.« ²⁹ Veď oni sú tvojím ľudom, tvojím vlastníctvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou mocou a vystretým ramenom.‘

Lukáš 5, ¹ Raz, keď stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa k nemu zástup, aby počúval Božie slovo. ² Vtedy videl pri jazere stáť dva člny. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. ³ Ježiš nastúpil do jedného člna, ktorý patril Šimonovi, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z člna učil zástupy. ⁴ Keď dokončil, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.“ ⁵ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustím siete.“ ⁶ Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete. ⁷ Preto dali znamenie spoločníkom v druhom člne, aby im prišli pomôcť. Tí prišli a naplnili oba člny tak, že sa až ponárali. ⁸ Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“ ⁹ Jeho aj ostatných sa totiž zmocnila hrôza nad úlovkom rýb. ¹⁰ Zhrozili sa aj Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato povedal Ježiš Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.“ ¹¹ Keď člny prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním.¹² Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. ¹³ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. ¹⁴ Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: „Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“ ¹⁵ Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov. ¹⁶ On sa však utiahol na osamelé miesto a tam sa modlil.