Daniel 3, 1 Kráľ Nebúkadnecar dal zhotoviť zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Dal ju postaviť na rovine Dúra v babylonskej provincii. 2 Kráľ Nebúkadnecar zvolal satrapov, predákov, veľmožov, členov rady, správcov pokladnice, sudcov, súdnych úradníkov a všetkých, čo majú moc v jednotlivých provinciách, aby prišli na slávnostné posvätenie sochy, ktorú dal postaviť. 3 Potom sa všetci satrapovia, predáci, veľmoži, členovia rady, správcovia pokladnice, sudcovia, súdni úradníci a všetci, čo majú moc v jednotlivých provinciách, zhromaždili na posviacku sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar. Zastali pred sochou, ktorú dal Nebúkadnecar postaviť. 4 Hlásateľ hlasno volal: Prikazuje sa vám, ľud rozličných národností a jazykov: 5 Vždy, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padnete a budete sa klaňať podobe zlatej sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar. 6 Kto by však nepadol a neklaňal sa, v tú chvíľu ho hodia do pece rozpálenej ohňom. 7 Preto v okamihu, keď ľud všetkých národov začul zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, všetok ľud rôznych národností a jazykov sa klaňal podobe sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar. 8 Nato však prišli niektorí Chaldeji a ohovárali Židov. 9 Vraveli kráľovi Nebúkadnecarovi: Kráľ, ži naveky! 10 Ty, kráľ, vydal si nariadenie, aby každý, kto počuje zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padol a klaňal sa zlatej soche. 11 Kto by však nepadol a neklaňal sa, majú ho hodiť do ohňom rozpálenej pece. 12 Sú tu však istí Židia, ktorých si ustanovil na správu babylonskej provincie — Šadrach, Méšach a Abéd-Nego. Títo muži, kráľ, si nevšímajú nariadenie, ktoré si vydal. Neuctievajú tvojich bohov a neklaňajú sa zlatej soche, čo si dal postaviť. 13 Potom Nebúkadnecar v zúrivom hneve rozkázal, aby priviedli Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. Nato týchto mužov predviedli pred kráľa. 14 Nebúkadnecar im povedal: Je pravda, Šadrach, Méšach a Abéd-Nego, že mojich bohov neuctievate a neklaniate sa podobe zlatej sochy, ktorú som dal postaviť? 15 Či ste teraz pripravení, len čo začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som dal urobiť? Ak sa nebudete klaňať, okamžite vás hodia do ohňom rozpálenej pece. Ktorý boh by vás mohol vyslobodiť z mojej moci? 16 Šadrach, Méšach a Abéd-Nego odpovedali kráľovi: Nebúkadnecar, my sa nepotrebujeme pred tebou obhajovať. 17 Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. 18 Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, nebudeme sa klaňať. 19 Nato Nebúkadnecara naplnil hnev, výraz jeho tváre sa voči Šadrachovi, Méšachovi a Abéd-Negovi zmenil a dal rozkaz rozpáliť pec sedemkrát viac, ako to bývalo zvykom. 20 Chlapom, mocným mužom zo svojho vojska rozkázal zviazať Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega, aby ich hodili do ohňom rozpálenej pece. 21 Potom týchto mužov oblečených v plášťoch, sukniciach a s pokrývkou hlavy zviazali a tak ich hodili do ohňom rozpálenej pece. 22 Pretože kráľov rozkaz bol naliehavý a pec bola veľmi rozpálená, plameň ohňa usmrtil tých, čo priniesli Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. 23 Traja muži, Šadrach, Méšach a Abéd-Nego však zviazaní padli do ohňom rozpálenej pece. 24 Potom vyľakaný kráľ Nebúkadnecar rýchle vstal a spýtal sa svojich radcov: Či sme nehodili do horiacej pece troch zviazaných mužov? Odpovedali kráľovi: Isteže, kráľ! 25 Ten však povedal: Hľa, vidím uprostred ohňa chodiť štyroch nezviazaných mužov, ktorí neutrpeli nijakú ujmu, a vzhľad toho štvrtého je podobný synovi bohov.
Lukáš 2, 41 Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. 42 Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. 43 Po Veľkej noci, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. 44 Keďže sa domnievali, že je niekde v sprievode, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. 45 Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. 46 Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. 47 Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. 48 Keď ho zbadali, stŕpli od údivu a jeho matka mu povedala: Dieťa moje, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali. 49 On im odpovedal: Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi? 50 No oni jeho slovu neporozumeli. 51 Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci. 52 A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí.
