Nahrávam Udalosti

« All Events

  • Táto udalosť už prebehla.

Daniel 2,24-49; Lukáš 2,21-40

24 novembra

Daniel 2, 24 Daniel teda išiel k Arjókovi, ktorého kráľ poveril vyhubením babylonských mudrcov, a povedal mu: Nevyhub babylonských mudrcov, zaveď ma pred kráľa a ja mu sen vyložím. 25 Nato Arjók urýchlene predviedol Daniela pred kráľa a povedal mu: Našiel som muža z judských zajatcov, ktorý by mohol kráľovi rozpovedať sen a jeho význam. 26 Kráľ povedal Danielovi, ktorého meno je Béltšaccar: Máš schopnosť vyrozprávať mi sen, ktorý som mal, a vysvetliť mi ho? 27 Daniel kráľovi odpovedal: Tajomstvo, ktoré kráľ žiada, nie sú schopní kráľovi vysvetliť mudrci, zaklínači, mágovia ani veštci. 28 Je však Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a oboznámi kráľa Nebúkadnecara s tým, čo príde v neskorších dňoch. Toto je tvoj sen a videnia, ktoré ti prebiehali hlavou na lôžku: 29 Kráľ, na lôžku ti prichádzali myšlienky o tom, čo sa má udiať neskôr. Ten, čo odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. 30 Čo sa mňa týka, toto tajomstvo mi nebolo odhalené preto, žeby moja múdrosť prevyšovala všetky živé tvory, ale aby bol kráľ oboznámený s významom sna a spoznal myšlienky srdca. 31 Ty, kráľ, videl si akúsi mohutnú sochu. Tá socha bola veľká a jej lesk bol veľmi silný; stála pred tebou a jej výzor naháňal strach. 32 Jej hlava bola z rýdzeho zlata, prsia a ramená zo striebra, brucho a bedrá z bronzu. 33 Jej nohy boli zo železa a chodidlá čiastočne zo železa a čiastočne z hliny. 34 Díval si sa, až sa bez zásahu rúk odštiepil kameň a zasiahol chodidlá sochy, čo boli zo železa a z hliny, a rozdrvil ich. 35 Potom sa železo, hlina, bronz, striebro a zlato naraz rozpadli a boli ako plevy z letnej holohumnice; zdvihol ich vietor a nikde sa už nenašli. Z kameňa, čo zasiahol sochu, stal sa veľký vrch a zaplnil celú zem. 36 Toto je sen a kráľovi podáme jeho výklad. 37 Ty, kráľ, si najväčší kráľ, ktorého Boh nebies obdaroval silou, mocou a vznešenosťou. 38 Tebe dal do rúk ľudí, poľnú zver a nebeské vtáctvo na každom mieste, kde prebývajú, a nechal ťa nad nimi všetkými vládnuť: Ty si hlava zo zlata. 39 Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie ako tvoje, a ďalšie, tretie kráľovstvo z bronzu, ktoré bude vládnuť na celej zemi. 40 Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, ktoré drví a rozdrúzga všetko, a ako železo, čo toto všetko rozbíja, bude drviť a rozbíjať. 41 To, že si videl chodidlá a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, znamená, že kráľovstvo bude rozdelené. Bude v ňom niečo z pevnosti železa, pretože si videl železo premiešané s ílovitou hlinou. 42 Prsty chodidiel čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude sčasti mocné a sčasti krehké. 43 To, že si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou, znamená, že sa síce budú medzi sebou miešať, ale nebudú súdržní, tak ako sa železo nespojí s hlinou. 44 V dňoch týchto kráľov Boh nebies dá povstať kráľovstvu, ktoré bude trvať naveky, nebude zničené a nebude patriť inému ľudu. Rozdrví všetky tie kráľovstvá a skoncuje s nimi, ono však bude stáť naveky. 45 To, že si videl kameň odštiepený z hory bez zásahu rúk, ktorý rozdrvil železo, bronz, hlinu, striebro a zlato, znamená, že veľký Boh oboznámil kráľa s tým, čo nastane. Sen je pravdivý a jeho výklad je spoľahlivý. 46 Nato kráľ Nebúkadnecar padol tvárou na zem, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli nekrvavú kadidlovú obetu. 47 Kráľ Danielovi odpovedal: Naozaj, tvoj Boh je Najvyšší Boh, Pán kráľov, ten, čo odhaľuje tajomstvá, keďže si bol schopný odhaliť toto tajomstvo. 48 Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu premnoho veľkých darov, ponechal mu vládu nad celou provinciou Babylonu a urobil ho hlavným predstaveným všetkých babylonských mudrcov. 49 Daniel si od kráľa vyžiadal, aby do spravovania babylonskej provincie zaradil Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega; sám Daniel však ostal na kráľovskom dvore.

Lukáš 2, 21 Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone.22 Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára život matky, má byť zasvätený Pánovi. 24 A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky, ako káže Pánov zákon. 25 V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a bohabojný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. 26 Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. 27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval zákon, 28 aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: 29 Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, 30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: 32 svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael. 33 Jeho otec i matka boli prekvapení slovami, ktoré o ňom počuli. 34 Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať 35 — a tvoju vlastnú dušu prenikne meč —, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. 36 Vtedy žila aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova z Ašérovho kmeňa. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov, 37 potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38 Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati. 39 Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40 Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním.

Podrobnosti

Dátum:
24 novembra
Udalosť Kategória:

Podrobnosti

Dátum:
24 novembra
Udalosť Kategória: