Ezechiel 22, ¹ Potom mi zaznelo slovo Hospodina: ² „Či ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti. ³ Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Je to mesto, v ktorého strede sa prelieva krv, aby nastal jeho čas, a zhotovuje si modly, aby sa poškvrnilo! ⁴ Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; modlami, ktoré si zhotovilo, si sa poškvrnilo, a priblížilo si si dni súdu, takže nastal koniec tvojich rokov. Preto som ťa vydal národom na zhanobenie a všetkým krajinám na posmech. ⁵ Blízke i ďaleké mestá sa ti budú vysmievať. Máš poškvrnené meno a si plné zmätku. ⁶ Pozri, v tebe žili kniežatá Izraela, aby na vlastnú päsť každý prelieval krv. ⁷ Otca i matku znevažovali v tebe. Na cudzincovi sa uprostred teba dopúšťali násilia. Sirotu i vdovu utláčali v tebe. ⁸ Mojimi svätyňami si pohrdlo a znesvätilo si moje soboty. ⁹ Žili v tebe ohovárači, aby prelievali krv, jedávali na vrchoch pri obetách a páchali hanebnosti v tvojom strede. ¹⁰ V tebe odkrývali otcovu nahotu, v tebe znásilňovali ženy nečisté pre krvotok. ¹¹ V tebe páchal jeden muž ohavnosť so ženou druhého, iný muž hanebným spôsobom poškvrňoval synovu ženu a iný zas znásilňoval svoju sestru, dcéru svojho otca. ¹² V tebe prijímali úplatok, aby mohli prelievať krv; bralo si úžeru a úrok, násilne si vymáhalo zisk od svojho blížneho, no na mňa si zabudlo,‘ znie výrok Pána, Hospodina.¹³ ‚Preto udriem päsťou na tvoj zisk, ktorý si dosiahlo, i na krviprelievanie, ktoré bolo v tebe. ¹⁴ Obstojí tvoje srdce? Budú tvoje ruky dosť silné v tie dni, keď zakročím proti tebe? Ja, Hospodin, som povedal a splním. ¹⁵ Potom ťa roztrúsim medzi národy, rozptýlim ťa po krajinách, a tak odstránim z teba tvoju nečistotu. ¹⁶ Samo sa znesvätíš v očiach národov a spoznáš, že ja som Hospodin.‘“ ¹⁷ Potom mi zaznelo slovo Hospodina: ¹⁸ „Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom — bronz, cín, železo i olovo — sa mi uprostred pece premenilo na trosku po tavení striebra. ¹⁹ Preto takto vraví Pán, Hospodin: ‚Pretože ste sa všetci premenili na trosku, zhromaždím vás do Jeruzalema. ²⁰ Ako sa zhromažďuje striebro, bronz, železo, olovo a cín do pece, aby v nej rozdúchali oheň, a tak ho roztavili, tak vás ja zhromaždím vo svojom hneve a vo svojej prchkosti. Nahromadím a roztavím vás. ²¹ Zhromaždím vás, budem na vás dúchať oheň svojej zlosti a roztavíte sa v ňom. ²² Ako sa roztaví striebro v peci, tak sa roztavíte aj vy v ňom. Potom spoznáte, že ja, Hospodin, som na vás vylial svoju prchkosť.‘“

Lukáš 17, ¹¹ Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš naprieč Samáriou a Galileou. ¹² Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už zďaleka zastali ¹³ a hlasno kričali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ ¹⁴ Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ A keď odchádzali, boli očistení. ¹⁵ Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. ¹⁶ Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán. ¹⁷ Vtedy Ježiš povedal: „Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? ¹⁸ Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ ¹⁹ A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.“