Ezechiel 47, 13 Takto hovorí Pán, Hospodin: „Toto sú hranice, v ktorých rozdelíte do vlastníctva krajinu dvanástim kmeňom Izraela. Jozef dostane dva podiely. 14 Dostanete ju do dedičného vlastníctva jeden ako druhý. Zdvihol som totiž ruku k prísahe, že ju dám vašim otcom, a tak vám pripadne táto krajina do vlastníctva.15 Toto sú hranice krajiny na severnej strane: Od Veľkého mora smerom k Chetlónu až po Cedád, 16 Chamát, Berota, Sibrajim, ktorý je medzi územím Damasku a Chamátu, po Chacér-Tikón, ktorý je na hranici Chavránu. 17 Toto je hranica od mora po Chacar-Enón; pritom územia Damasku a Chamátu majú ležať na sever. To je severná strana.18 Východná strana: Od Chacar-Enónu, ktorý leží medzi Chavránom a Damaskom, medzi Gileádom a Izraelom, hranicu bude tvoriť Jordán až po Východné more a po Tamár. To je východná strana.19 Južná strana: od Tamáru až po vody Meribat-Kadéš, po potok pri Veľkom mori. To je južná strana.20 Západná strana: Veľké more vytvorí hranicu až naproti Chamátu. To je západná strana. 21 Túto krajinu si rozdeľte podľa izraelských kmeňov. 22 Lósom si ju rozdeľte ako dedičné vlastníctvo pre seba i pre cudzincov, ktorí sa zdržujú u vás a ktorí splodia synov medzi vami. Pokladajte ich za domáce obyvateľstvo medzi Izraelitmi. Spolu s vami majú lósom dostať dedičné vlastníctvo medzi izraelskými kmeňmi. 23 Cudzincovi dajte dedičné vlastníctvo v kmeni, v ktorom sa zdržuje,“ znie výrok Pána, Hospodina.
Lukáš 24, 13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa navzájom o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne dohadovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. 17 I spýtal sa ich: „O čom sa takto idúcky rozprávate?“ Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: „Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ 19 On sa ich spýtal: „A čo?“ Odpovedali mu: „To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkým ľudom. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži vydali, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a hovorili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.“ 25 Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ 27 A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach.28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“ Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“ 35 Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
