Izaiáš 16, ¹ Pošlite baránka vládcovi krajiny zo Sely cez púšť k vrchu dcéry Siona.² Ako vyplašené vtáča, vyhnané z hniezda, budú dcéry Moábu pri brodoch Arnónu.³ Poraď, urob rozhodnutie; premeň na noc svoj tieň na pravé poludnie, skry utečencov a neprezrádzaj vyhnancov!⁴ Nech u teba bývajú utečenci z Moábu, buď im útočiskom pred ničiteľom! Veď zmizol násilník, skončilo sa ničenie, zahynul utláčateľ krajiny!⁵ V Dávidovom stane bude milosrdenstvom upevnený trón a bude na ňom verne sedieť sudca, ktorý hľadá právo a usiluje sa o spravodlivosť.⁶ Počuli sme o pýche veľmi hrdého Moábu, o jeho nadutosti, pýche a prchkosti, jeho vystatovanie je nanič.⁷ Preto bude žialiť Moáb, pre Moáb budú žialiť všetci. Za hrozienkovými koláčmi Kír-Charesetu vzlykajú porazení.⁸ Vyschli úbočia Chešbónu, vinič Sibmy, vládcovia národov pošliapali jeho ratolesti, ktoré siahali až k Jazéru, blúdili v púšti, jeho výhonky sa rozvetvovali, prekročili more.⁹ Preto budem plakať, ako plače Jazér, nad viničom Sibmy, polievam ťa slzami, Chešbón a Elale, lebo jasot pri tvojich letných oberačkách a pri žatve utíchol.¹⁰ Z ovocných sadov zmizla radosť a plesanie, vo viniciach nejasajú ani nevýskajú. Niet nikoho, kto by šliapaním lisoval hrozno, jasot ustal.¹¹ Preto sa moje vnútro rozochvelo pre Moáb ako harfa, moje útroby pre Kír-Cheres.¹² Aj keď Moáb vynaloží námahu, ukáže sa na výšinách a vojde modliť sa do svojej svätyne, nič mu to nepomôže.¹³ Toto je slovo, ktoré kedysi Hospodin vyslovil nad Moábom. ¹⁴ Teraz však povedal Hospodin takto: „Za tri roky, ako sa rátajú roky nádenníka, bude znevážená sláva Moábu napriek jeho veľkému množstvu. Tých, čo prežijú, bude veľmi málo a budú slabí.“

Skutky apoštolov 12, ¹ V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých z cirkvi a robil im zle. ² Mečom zahubil Jánovho brata Jakuba, ³ a keď videl, že sa to Židom páči, dal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. ⁴ Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch. Po Veľkej noci ho chcel predviesť pred ľud. ⁵ Petra teda strážili v žalári, ale cirkev sa zaňho ustavične modlila k Bohu.