Izaiáš 21, ¹ Výrok o prímorskej pustatine: Ako sa víchrice ženú po Negeve, tak to príde z pustatiny, z obávanej krajiny.² Dostal som hrozné videnie: „Zradca zrádza, plieniteľ plieni. Povstaň, Elám! Médsko, obliehaj! Urobím koniec všetkému stonu.“³ Preto sa naplnia moje bedrá bôľom, chytia ma bolesti ako rodičku. Som skľúčený, keď o tom počúvam, som vystrašený, keď to vidím.⁴ Myseľ mi blúdi, hrôzou sa trasiem, súmrak, po ktorom som túžil, zmenil sa na postrach.⁵ Prikrýva sa stôl, prestiera sa obrus, je sa a pije. „Povstaňte, kniežatá, pomažte si štít!“⁶ Takto ku mne prehovoril Pán: „Choď, postav hliadku! A čo vidí, nech oznámi!⁷ Keď vidí jazdcov, záprahy koní, jazdcov na osloch a jazdcov na ťavách, nech hľadí pozorne, veľmi pozorne.“⁸ Vtedy ten, čo hliadkoval, zvolal: „Pane, na stráži stojím celý deň, na hliadku sa staviam každú noc.“⁹ Hľa, prichádza muž z jazdy, s ním záprahy koní, oznamuje a hovorí: „Padol, padol Babylon a všetky podoby jeho bohov sú roztrepané na zemi.“¹⁰ Môj zdrvený a rozptýlený ľud, čo som počul od Hospodina zástupov, Boha Izraela, to vám oznamujem.¹¹ Výrok proti Dume: Volá ku mne zo Seíru: „Strážnik, koľko ešte zostáva z noci, strážnik, koľko z noci uplynulo?“¹² Strážnik hovorí: „Prichádza ráno, ale ešte je noc. Ak sa chcete vyzvedieť, vyzvedajte sa, znova sa vráťte.“¹³ Výrok proti Arábii: Karavány Dedánčanov, v húštine Arábie budete nocovať.¹⁴ Obyvatelia krajiny Tema, prineste vodu v ústrety smädnému, utečencom vychádzajte v ústrety s chlebom,¹⁵ veď ušli pred mečom, pred vytaseným mečom, pred napnutým lukom a pred zápalom boja.¹⁶ Takto mi povedal Pán: „Do roka, ako sú roky nádenníka, skončí sa všetka sláva Kedáru. ¹⁷ Počet zostávajúcich lukov bojovníkov Kedáru bude nepatrný, lebo Hospodin, Boh Izraela, prehovoril.“

Skutky apoštolov 13, ²³ Z jeho potomstva dal Boh Izraelu podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. ²⁴ Pred jeho príchodom Ján hlásal celému izraelskému ľudu krst pokánia. ²⁵ Keď Ján napĺňal svoje poslanie, hovoril: ‚Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden ani sandále na nohách rozviazať.‘ ²⁶ Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, i tí z vás, čo sa bojíte Boha! Nám bolo poslané slovo tejto spásy; ²⁷ lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich predstavení ho nepoznali. Tým, že ho odsúdili, naplnili výroky Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. ²⁸ Hoci na ňom nenašli nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil smrť, žiadali Piláta, aby ho dal zabiť. ²⁹ Keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. ³⁰ Lenže Boh ho vzkriesil z mŕtvych ³¹ a on sa viacero dní zjavoval tým, ktorí prišli spolu s ním z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom. ³² My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, ³³ Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. ³⁴ To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi. ³⁵ Preto aj na inom mieste hovorí: Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. ³⁶ Keď Dávid vo vlastnom pokolení poslúžil Božiemu zámeru, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie. ³⁷ Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie.