Izaiáš 22, 1 Výrok o Údolí videnia: Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,2 mesto plné kriku, mesto rozbúrené a jasajúce? Tvojich mŕtvych neprebodli mečom, nepadli v boji.3 Všetci tvoji náčelníci ušli spolu a zajali ich bez použitia luku; všetkých tvojich, čo našli, do jedného zajali, hoci ušli ďaleko.4 Preto hovorím: „Nepozerajte na mňa, budem horko plakať. Neusilujte sa ma potešovať nad skazou dcéry môjho ľudu!“5 Veď je to deň zmätku, podrobenia a chaosu, deň Pána, Hospodina zástupov, v Údolí videnia. Podkopávajú sa múry a k hore zaznieva krik o pomoc.6 Elám zdvihol tulec, má bojovníkov na vozoch i jazdcov; Kír odkryl štít.7 Tvoje nádherné údolia sú plné vozov, jazdci zaujali postavenie pred bránami,8 Júdovi bola odňatá záštita. V ten deň ste pozerali na výzbroj Lesného domu9 a videli ste, že Dávidovo mesto má mnoho trhlín. Zhromažďovali ste vodu do Dolného rybníka,10 počítali ste domy Jeruzalema, rúcali ste domy na spevnenie hradieb,11 medzi hradbami ste urobili nádrž na vodu Starého rybníka. Nepozerali ste však na toho, čo to urobil, a toho, čo to oddávna tvoril, ste nevideli.12 V ten deň vás Pán, Hospodin zástupov, vyzval, aby ste plakali a nariekali, oholili si hlavu a obliekli si vrecovinu,13 ale namiesto toho radosť a jasot, zabíjate dobytok, zarezávate ovce, jete mäso a pijete víno: „Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme.“14 Vtedy Hospodin zástupov vyjavil môjmu sluchu: „Iste sa vám neodpustí táto vina, dokiaľ nepomriete,“ povedal Pán, Hospodin zástupov.15 Takto hovorí Pán, Hospodin zástupov: „Choď, zájdi za Šebnom, správcom paláca, a povedz mu:16 ‚Čo tu hľadáš a koho tu máš, že si si tu vytesal hrob? Vytesal si svoj hrob vysoko, do skaly si vysekal svoj príbytok.17 Hospodin ťa však násilne odvrhne, hrdina, pevne sa ťa zmocní,18 tuho ťa zovrie, ako loptu ťa odhodí do šírej krajiny. Tam zomrieš, tam skončia tvoje slávne vozy, ty hanba domu tvojho pána.19 Vytlačím ťa z tvojho miesta, z tvojho úradu ťa zhodím.20 V ten deň zavolám na svojho služobníka Eljakíma, syna Chilkiju,21 oblečiem ho do tvojej tuniky, opášem ho tvojím pásom a odovzdám mu tvoju moc, bude otcom pre obyvateľov Jeruzalema a pre dom Júdu.22 Na plecia mu dám kľúč od Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezatvorí a keď zatvorí, nikto neotvorí.23 Zatlčiem ho ako kolík na pevné miesto, stane sa slávnym trónom pre dom svojho otca.24 Zavesia naň celú ťarchu domu jeho otca, výhonky a výrastky, všetky malé nádoby od misiek až po všetky krčahy.‘25 V ten deň,“ znie výrok Hospodina zástupov, „kolík osadený na pevnom mieste sa pohne, zlomí sa a padne, odstránená bude ťarcha, ktorá bola na ňom, lebo Hospodin prehovoril.“
Skutky apoštolov 13, 38 Nech je vám teda známe, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. 39 V ňom je ospravedlnený každý, kto verí. 40 Dajte si teda pozor, aby na vás neprišlo to, čo hovoria Proroci:41 Vy, čo mnou pohŕdate, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, ktorému neuveríte, ak vám o ňom bude dakto rozprávať.“42 Pri odchode ich prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo. 45 Keď Židia videli zástupy, zmocnila sa ich žiarlivosť a rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. 46 Pavol a Barnabáš im však hovorili otvorene: „Najprv vy ste museli počuť Božie slovo; keďže ho však odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.“ 48 Keď to počuli pohania, radovali sa, oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, ktorí boli určení pre večný život. 49 Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. 50 Židia však poštvali nábožné a počestné ženy i popredných občanov, podnietili prenasledovanie Pavla a Barnabáša a vyhnali ich zo svojho územia. 51 Oni však striasli prach zo svojich nôh proti nim a odišli do Ikónia. 52 No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.
