Izaiáš 32, ¹ Kráľ bude spravodlivo panovať, kniežatá budú vládnuť podľa práva.² Každý z nich bude ako skrýša pred vetrom a úkryt pred lejakom, budú ako vodné prúdy na suchom mieste, ako tieň mohutnej skaly vo vyprahnutej krajine.³ Oči tých, čo vidia, nebudú zastreté a uši tých, čo počujú, budú načúvať.⁴ Srdce unáhlených nadobudne rozvahu a jazyk zajakavých odrazu prehovorí správne.⁵ Blázna už nebudú volať šľachetným ani podliaka nenazvú statočným.⁶ Veď blázon hovorí bláznovstvo a jeho srdce snuje neprávosť, koná bezbožne a rúhavo hovorí proti Hospodinovi, hladného necháva lačnieť a smädnému nedopraje nápoj.⁷ Prostriedky podliaka sú zlé, strojí úklady, ako by zničil biedneho falošnými rečami, hoci chudobný sa dovoláva práva.⁸ Šľachetný zmýšľa šľachetne a v šľachetnosti vytrvá.⁹ Sebavedomé ženy, vstaňte a počúvajte môj hlas! Ľahkoverné dcéry, čujte moju reč!¹⁰ Do roka a do dňa sa budete triasť, vy ľahkoverné, vinobranie sa už skončilo, oberačka viac nebude.¹¹ Chvejte sa, vy sebavedomé, traste sa, ľahkoverné! Vyzlečte sa a obnažte, opášte si bedrá.¹² Bite sa do pŕs, pretože nádherné polia, úrodný vinič,¹³ pôda môjho ľudu zarastie tŕním a bodľačím, áno, aj všetky jasajúce domy i plesajúce mesto.¹⁴ Palác bude opustený, hluk mesta umĺkne, návršie so strážnou vežou sa navždy stane vyprahnutým miestom, pasienkom stád na radosť divých oslov.¹⁵ Až bude na nás vyliaty duch z výsosti, z púšte sa stane ovocný sad a ten sad budú pokladať za les.¹⁶ Na púšti bude prebývať právo, v sade sa usídli spravodlivosť.¹⁷ Pokoj bude dielom spravodlivosti a jej výsledkom bude mier i bezpečnosť naveky.¹⁸ Môj ľud bude bývať v pokojných príbytkoch, v bezpečných obydliach, na miestach bezstarostného odpočinku,¹⁹ aj keby les zničilo krupobitie a mesto bolo úplne zničené.²⁰ Blahoslavení ste, keď sejete všade tam, kde je vlaha, a voly a osly nechávate voľne pobehovať.

Skutky apoštolov 16, ¹¹ Keď sme sa odplavili z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, nasledujúci deň do Neapolisu ¹² a odtiaľ do Filíp, ktoré sú najvýznamnejším mestom tej oblasti Macedónska a rímskou kolóniou. V tomto meste sme sa zdržali niekoľko dní. ¹³ V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme sa nazdávali, že sa tam modlievajú. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. ¹⁴ Počúvala nás aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá uctievala Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo hovorí Pavol. ¹⁵ Len čo sa dala aj so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak ste o mne usúdili, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a bývajte u mňa.“ A prinútila nás.¹⁶ Jedného dňa, keď sme sa uberali na miesto modlitby, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. ¹⁷ Chodila za Pavlom a za nami, a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a ohlasujú vám cestu spásy.“ ¹⁸ Robila tak veľa dní. Pavla to zamrzelo, obrátil sa a povedal tomu duchu: „Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, vyjdi z nej von!“ A on v tú hodinu vyšiel. ¹⁹ Keď jej páni videli, že im pominula nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosť. ²⁰ Predviedli ich pred sudcov a povedali: „Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia ²¹ a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať.“ ²² Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať. ²³ Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil. ²⁴ Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im zovrel do klady.²⁵ Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. ²⁶ Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá. ²⁷ Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. ²⁸ Ale Pavol zvolal mocným hlasom: „Neublíž si, veď sme všetci tu!“ ²⁹ Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa. ³⁰ Keď ich vyviedol von, povedal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ ³¹ A oni mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ ³² A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. ³³ Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. ³⁴ Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha.³⁵ Keď sa rozodnilo, sudcovia vyslali ozbrojenú stráž s odkazom: „Prepusť tých ľudí.“ ³⁶ Žalárnik oznámil Pavlovi tieto slová: „Sudcovia ma poslali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji.“ ³⁷ Pavol mu však povedal: „Napriek tomu, že sme rímski občania, nás verejne a bez súdu zbili a vrhli nás do väzenia, a teraz nás tajne vyháňajú? Tak to teda nie. Nech prídu a nech nás sami vyvedú!“ ³⁸ Tieto slová ozbrojená stráž ohlásila sudcom. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. ³⁹ Prišli, odprosili ich, a keď ich vyviedli, prosili ich, aby odišli z mesta. ⁴⁰ Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.