Izaiáš 33, ¹ Beda ti, ktorý ničíš, a sám nie si zničený, ty, čo zrádzaš, a teba nezrádzajú. Keď skončíš ničenie, budeš zničený, a keď zavŕšiš zradu, budeš zradený.² Hospodin, zmiluj sa nad nami, očakávame ťa, každé ráno buď našou silou a v čase súženia našou spásou.³ Pred dunivým hlasom ujdú ľudia, keď ty povstaneš, rozpŕchnu sa národy.⁴ Vašu korisť vám uchmatnú, ako keď odlietajú kobylky, potom sa vrhnú na ňu, ako sa kobylky vrhajú na úrodu.⁵ Vyvýšený je Hospodin, lebo býva na výsostiach, Sion napĺňa právom a spravodlivosťou.⁶ On bude istotou tvojich čias, bohatstvom spásy, múdrosti a poznania. Bázeň pred Hospodinom bude tvoj poklad.⁷ Hľa, hrdinovia bedákajú na ulici a poslovia pokoja horko plačú.⁸ Pusté sú cesty, niet pútnikov na chodníkoch, zmluva sa zrušila, mestá sú zavrhnuté a človeka nepokladajú za nič.⁹ Chradnúca zem smúti, Libanon je zahanbený, napadnutý voškami, Šarón je vysušený ako step, Bášan a Karmel zhadzujú lístie.¹⁰ Teraz povstanem, hovorí Hospodin, teraz sa vyvýšim, teraz sa pozdvihnem.¹¹ Počnete seno a porodíte plevy, váš dych je oheň, ktorý vás strávi.¹² Národy budú vypálené ako vápno, ako posekané tŕnie budú spálené v ohni.¹³ Vy, vzdialení, čujte, čo som urobil, a vy, blízki, presvedčte sa o mojej moci.¹⁴ Hriešnici sa trasú na Sione, bezbožníkov zachvacuje strach. Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch?¹⁵ Ten, čo kráča podľa spravodlivosti a hovorí úprimne, odmieta zisk z útlaku, kto odmieta rukami sa dotknúť úplatku, zapcháva si uši, aby nepočul o krvi a zatvára si oči, aby nevidel zlo,¹⁶ ten bude bývať na výšinách, skalná pevnosť bude jeho útočiskom, dostane svoj chlieb a ustavične bude mať vodu.¹⁷ Tvoje oči uvidia kráľa v jeho nádhere, uvidia rozsiahlu krajinu.¹⁸ Tvoje srdce bude spomínať na hrôzu: „Kde je ten, čo počítal? Kde je ten, čo vážil? Kde je ten, čo zratúval veže?“¹⁹ Neuvidíš bezočivý národ, národ s nejasnou a nezrozumiteľnou rečou, so zajakavým jazykom, ktorému nemožno rozumieť.²⁰ Hľaď na Sion, miesto našich sviatkov, tvoje oči uvidia Jeruzalem, bezpečný príbytok, neprenosný stan, jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu, ani jeden jeho povraz neroztrhnú.²¹ Tam je náš vznešený Hospodin, miesto širokých riečnych prúdov, cez ktoré sa nepreplaví veslami hnané plavidlo ani mocná loď sa cezeň nepreplaví.²² Lebo Hospodin je náš sudca, Hospodin je náš zákonodarca, Hospodin je náš kráľ, on nás spasí.²³ Tvoje povrazy sú uvoľnené, neudržia stožiar na podstavci, nerozvinú zástavu. Vtedy sa bude deliť veľká korisť a ulúpia z nej aj tí, čo krívajú.²⁴ Nikto z obyvateľov nepovie: „Som chorý.“ Ľudu, čo tam býva, odpustí sa vina.

Skutky apoštolov 17, ¹ Keď precestovali cez Amfipolis a Apollóniu, prišli do Tesaloniky, kde bola židovská synagóga. ² Pavol ako zvyčajne išiel medzi nich a po tri soboty viedol s nimi rozhovory o Písmach ³ a tak im vysvetľoval a dokazoval, že Mesiáš mal trpieť a vstať z mŕtvych, a že tento Ježiš, ktorého vám zvestujem, je Mesiáš. ⁴ Niektorí z nich sa dali presvedčiť a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi vrátane veľkého počtu Grékov, ktorí uctievali Boha, a nemálo vznešených žien. ⁵ Ale žiarliví Židia vzali si akýchsi podliakov z ulice, vyvolali rozruch medzi spodinou a rozbúrili mesto. Napadli Jásonov dom a chceli Pavla a Sílasa vyviesť pred ľud. ⁶ Keď ich však nenašli, odvliekli Jásona a niektorých bratov k predstaveným mesta a volali: „Tí, čo prevracajú celý svet, prišli aj sem ⁷ a Jáson ich prijal. A všetci títo konajú proti cisárovým nariadeniam, lebo hovoria, že kráľom je Ježiš.“ ⁸ Takto pobúrili dav i predstavených mesta, ktorí to počúvali. ⁹ Keď však dostali od Jásona a ostatných záruku, prepustili ich.