Izaiáš 5, ⁸ Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole k poľu pripájajú, takže niet miesta a sami zostanete bývať uprostred krajiny!⁹ V ušiach mi znie prísaha Hospodina zástupov: „Veru, mnohé domy spustnú a tie veľké a krásne zostanú neobývané.“¹⁰ Desať jutár vinice urodí jeden bat a chómer osiva prinesie efu.¹¹ Beda tým, čo sa včasráno zháňajú za opojným nápojom, až do zotmenia ich rozpaľuje víno!¹² Citara, harfa, bubon, flauta i víno — ich hostiny; na skutky Hospodina nehľadia a dielo jeho rúk nevidia.¹³ Takže môj ľud pôjde do zajatia pre svoju nevedomosť, jeho urodzení zomrú od hladu a pospolitý ľud umorí smäd.¹⁴ Preto podsvetie otvorí svoje hrdlo, naplno roztvorí svoju tlamu a zostúpia doň vznešení i pospolitý ľud, tí, čo sú hluční a jasajú.¹⁵ Tak bude človek pokorený, každý bude ponížený, oči povýšených sa sklopia.¹⁶ Pri súde bude povýšený Hospodin zástupov, Svätý, Boh ukáže svoju svätosť v spravodlivosti.¹⁷ Ako na svojej pastve sa budú pásť baránky, ovce sa budú sýtiť medzi ruinami.¹⁸ Beda tým, čo si trest priťahujú neprávosťou a hriech vlečú povrazmi na vozoch!¹⁹ Hovoria: „Nech sa ponáhľa, nech urýchli svoje dielo, aby sme ho videli! Nech sa priblíži a príde rozhodnutie Svätého Izraela, nech ho spoznáme!“²⁰ Beda tým, čo zlé nazývajú dobrým a dobré zlým, čo tmu pokladajú za svetlo a svetlo za tmu, horké pokladajú za sladké a sladké za horké.²¹ Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní!²² Beda hrdinom v pití vína a silákom v miešaní opojných nápojov,²³ ktorí za úplatok vyhlásia zločinca za nevinného a za odmenu odnímu právo od spravodlivých!²⁴ Lebo ako jazyky ohňa stravujú plevy a seno sa stráca v plameni, tak zhnije ich koreň a ich kvet vzlietne ako prach, pretože odmietli poučenie Hospodina zástupov a opovrhli rečou Svätého Izraela. ²⁵ Preto vzplanul Hospodinov hnev proti vlastnému ľudu, vystrel proti nemu svoju ruku a udrel ho. Hory sa budú triasť a mŕtvol bude ako smetí na uliciach. Napriek všetkému sa neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.²⁶ Potom vztýči znak ďalekému národu, zapíska naň od končín zeme, a hľa, príde náhle, rýchlo.²⁷ Nikto v ňom nie je unavený ani sa nepotkýna, nespí, ani nedrieme, opasok na jeho bedrách sa nerozopne, ani remienok na obuvi sa neroztrhne.²⁸ Jeho šípy sú ostré, všetky luky napnuté, kopytá jeho koní sú ako kremeň a jeho kolesá ako víchrica.²⁹ Rev má ako levica, reve ako levíčatá, ručí, uchytí korisť, odnesie ju a nik mu ju nevytrhne.³⁰ V ten deň bude nad ním hučať ako hukot mora. Pozrite na zem, hľa, hustá tma aj svetlo sa zatmie v jej mrákave!

Skutky apoštolov 5, ¹² Medzi ľudom sa rukami apoštolov dialo veľa znamení a zázrakov. Všetci sa svorne zdržiavali v Šalamúnovom stĺporadí. ¹³ Nikto iný sa neodvažoval k nim pripojiť, ale ľud ich chválil ¹⁴ a ustavične pribúdalo tých, čo uverili v Pána — množstvo mužov i žien. ¹⁵ Ešte aj chorých vynášali na ulice a kládli ich na lôžka a nosidlá, aby aspoň Petrov tieň padol na niektorého z nich, keď tadiaľ pôjde. ¹⁶ Aj z miest okolo Jeruzalema sa schádzalo množstvo ľudí, ktorí prinášali chorých a trápených nečistými duchmi, a všetci boli uzdravení. ¹⁷ Vtedy vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním, totiž strana saducejov, plní žiarlivosti ¹⁸ položili ruky na apoštolov a uvrhli ich do verejného väzenia. ¹⁹ Pánov anjel však otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich von a povedal: ²⁰ „Choďte, postavte sa a hovorte v chráme ľudu všetky slová o tomto živote.“ ²¹ Oni ho počúvli, vošli včasráno do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu i všetkých starších spomedzi synov Izraela a poslali do väzenia sluhov, aby priviedli apoštolov. ²² No vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a oznámili: ²³ „Väzenie sme našli celkom bezpečne uzamknuté, strážnici stáli pri dverách, ale keď sme otvorili, vnútri sme nikoho nenašli.“ ²⁴ Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v rozpakoch, čo sa vlastne stalo. ²⁵ Tu ktosi prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste uväznili, stoja v chráme a učia ľud.“ ²⁶ Veliteľ stráže so sluhami hneď odišiel a priviedol ich; nie však násilím, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.²⁷ Priviedli teda apoštolov a postavili ich pred veľradu. Veľkňaz im povedal: ²⁸ „Dôrazne sme vám zakázali učiť v tomto mene. A hľa, vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a na nás chcete uvaliť krv toho človeka!“ ²⁹ Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba poslúchať viac ako ľudí. ³⁰ Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili. ³¹ Boh ho však svojou pravicou povýšil za Vodcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. ³² A my sme svedkami týchto udalostí aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo ho poslúchajú.“