Izaiáš 6, ¹ V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám. ² Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali.³ Jeden druhému volal: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“⁴ Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúceho a chrám sa naplnil dymom.⁵ Povedal som: „Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov.“⁶ Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára.⁷ Dotkol sa mi perí a povedal: „Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený.“⁸ Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal: „Koho mám poslať, kto ta pôjde?“ Povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“⁹ Povedal: „Choď a povedz tomuto národu: ‚Počúvajte, len počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte, len sa dívajte, ale nechápte!‘¹⁰ Urob bezcitným srdce tohto ľudu, zapchaj mu uši a zastri oči, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, neobrátil sa a nevyzdravel.“¹¹ Povedal som: „Dokedy, Pane?“ Povedal: „Dovtedy, kým nespustnú mestá a budú bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým sa zem nestane púšťou.¹² Hospodin ďaleko odvedie ľudí a v krajine nastane veľké spustošenie.¹³ Ak v nej zostane ešte desatina, bude spálená ako posvätné stromy — terebint a dub, z ktorých pri stínaní zostane iba kmeň. Ich peň je sväté semeno.“

Skutky apoštolov 5, ³³ Keď to počuli, zúrili a chceli ich zahubiť. ³⁴ Vtedy vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ Zákona, ktorého si vážil celý národ, a rozkázal vyviesť tých ľudí na chvíľu von. ³⁵ Potom im povedal: „Muži Izraela! Dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. ³⁶ Veď prednedávnom povstal Teudas a hovoril o sebe, že je niekým výnimočným. Pridalo sa k nemu asi štyristo ľudí, no keď ho zabili, všetci jeho prívrženci sa rozpŕchli a nikto z nich neostal. ³⁷ Po ňom, v dňoch súpisu, povstal Júda Galilejský a strhol so sebou ľud. Aj on zahynul a rozpŕchli sa všetci, čo šli za ním. ³⁸ Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak tento zámer a toto dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa, ³⁹ no ak je od Boha, nebudete ich môcť zničiť; aby sa neukázalo, že bojujete aj proti Bohu.“ Tak sa ním dali presvedčiť. ⁴⁰ Zavolali si apoštolov, dali ich potrestať, zakázali im hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich. ⁴¹ Oni odišli spred veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. ⁴² Každý deň neprestajne učili v chráme i po domoch a zvestovali evanjelium, že Ježiš je Mesiáš.