Jeremiáš 3, 1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: „Ak muž prepustí svoju ženu a ona odíde od neho, potom sa oddá inému mužovi, či sa ešte vráti k nej? Či nie je táto krajina celkom poškvrnená? Ty si smilnila s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne?“ znie výrok Hospodina.2 „Pozdvihni si oči k holiam a pozri tam, kde si nebola poškvrnená. Vysedávala si na cestách ako Arab na púšti. Znesvätila si krajinu smilstvami a svojimi zločinmi.3 Prestali dažde a nebolo ani neskorého dažďa. Ty si však mala čelo ako neviestka, vôbec si sa nehanbila.4 Pravda, teraz voláš na mňa: ‚Otče, ty si predsa môj priateľ od mladosti.5 Či budeš natrvalo prechovávať hnev? Či sa budeš navždy hnevať?‘ Takto hovoríš, ale robíš zle, ako len vládzeš.“6 V dňoch kráľa Joziáša mi Hospodin povedal: „Videl si, čo robila izraelská odpadlíčka? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila. 7 Myslel som si: ‚Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne;‘ ale nevrátila sa. Videla to však jej sestra, judská nevernica. 8 Videla, že som odohnal preč izraelskú odpadlíčku, pretože cudzoložila, a dal som jej prepúšťací list, no judská nevernica, jej sestra, sa nebála, šla a smilnila aj ona. 9 Svojím vyzývavým smilstvom znesvätila celú krajinu a cudzoložila s kameňom i drevom. 10 Ani po tom všetkom sa jej neverná judská sestra nevrátila ku mne s úprimným srdcom, ale falošne,“ znie výrok Hospodina.11 Hospodin mi povedal: „Izraelská odpadlíčka je spravodlivejšia ako judská nevernica. 12 Choď, volaj tieto slová smerom k severu a hovor: ‚Vráť sa, izraelská odpadlíčka!‘,“ znie výrok Hospodina. „Moja tvár sa na vás nebude mračiť, veď ja som milostivý,“ znie výrok Hospodina, „nebudem sa hnevať navždy.13 Len uznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si blúdila na svojich cestách za cudzími bohmi, pod každý zelený strom, na môj hlas si však nedbala,“ znie výrok Hospodina.14 „Vráťte sa, odpadlíci,“ znie výrok Hospodina, „lebo ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion. 15 Dám vám pastierov podľa svojho srdca a budú vás pásť rozumne a obozretne. 16 Keď sa budete množiť a plodiť v krajine v tých dňoch,“ znie výrok Hospodina, „nebudú už hovoriť: ‚Archa Hospodinovej zmluvy!‘ Nikto nebude na ňu myslieť, nebude ju spomínať ani po nej túžiť, ani ju viac nezhotovia. 17 V tom čase Jeruzalem budú volať trónom Hospodina a zhromaždia sa k nemu všetky národy do Jeruzalema pre meno Hospodina a nebudú už chodiť podľa svojho zatvrdeného zlého srdca. 18 V tých dňoch príde dom Júdu k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim otcom ako dedičné vlastníctvo.“19 Ja som však povedal: „Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti vytúženú krajinu, najskvostnejšie dedičstvo národov?“ Povedal som: „Budete ma volať: ‚Otče môj‘ a neodvrátite sa odo mňa.20 No ako neverná žena opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili vy, dom Izraela,“ znie výrok Hospodina.21 Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Hospodina, svojho Boha.22 „Vráťte sa, odpadlíci, vyliečim vás z odpadlíctva.“ „Pozri, prichádzame k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Boh.23 Naozaj, klamom sú kopce, lomoz na vrchoch. Naozaj v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela.24 Hanba pohltila mozole našich otcov od našej mladosti, ich ovce, dobytok, synov i dcéry.25 Ležíme vo svojej hanbe, pokrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti až podnes a neposlúchali sme Hospodina, nášho Boha.“
Ev. Jána 8, 48 Židia mu odpovedali: „Nehovoríme vari dobre, že si Samaritán a že si posadnutý démonom?“ 49 Ježiš odpovedal: „Ja nie som posadnutý démonom, ale ctím si Otca, a vy ma znevažujete. 50 Ja nehľadám svoju slávu; je však ten, kto ju pre mňa hľadá a ten súdi. 51 Amen, amen, hovorím vám: Ak niekto zachováva moje slovo, neuzrie smrť naveky.“ 52 Židia mu povedali: „Teraz sme spoznali, že si posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: ‚Ak niekto zachováva moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ 53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa robíš?“ 54 Ježiš odpovedal: „Ak sám seba oslavujem, moja sláva nestojí za nič. Je tu môj Otec, ktorý ma oslavuje a o ktorom hovoríte: ‚On je naším Bohom!‘ 55 Vy ste ho nepoznali. No ja ho poznám. Keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som klamár, podobne ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo. 56 Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; aj videl a zaradoval sa.“ 57 Židia mu povedali: „Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ 58 Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som!“ 59 Tu zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho. Ježiš sa však skryl a vyšiel z chrámu.
