Jeremiáš 48, 26 Opoj ho, lebo sa vyvyšoval nad Hospodina. Nech sa Moáb váľa v tom, čo vyvrátil, nech je sám na posmech. 27 Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho prichytili medzi zlodejmi, že si nad ním posmešne pokyvoval hlavou, kedykoľvek si o ňom hovoril? 28 Opustite mestá, bývajte v skaliskách, obyvatelia Moábska, buďte ako holub, čo hniezdi na okraji priepasti. 29 Počuli sme o pýche Moába, veľmi je pyšný, o jeho namyslenosti a pýche, nadutosti a povýšeneckom srdci. 30 Ja poznám — znie výrok Hospodina — jeho spupnosť, jeho táranie je bezobsažné a jeho konanie bezcieľne. 31 Preto kvílim nad Moábskom, volám o pomoc pre celé Moábsko, vzdychám nad ľuďmi v Kír-Cherese. 32 Oplakávam ťa viac ako Jázer, vinič Sibmy, tvoje ratolesti prerástli more, siahali až k Jázeru. Do tvojej letnej oberačky a vinobrania vpadol ničiteľ. 33 Stratila sa radosť i plesanie z ovocnej záhrady a z Moábska. Vínu z lisov urobím koniec, ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať, pokrik už nebude radostným pokrikom. 34 Krik z Chešbónu zaznieva až po Eleále, až po Jahac vydávajú svoj hlas, od Cóaru po Chóronajim, po Eglat-Šelišiju; veď aj vody Nimrímu sa zmenia na púšť. 35 V Moábsku skoncujem s tými — znie výrok Hospodina —, čo vystupujú na výšinu a tam pália kadidlo svojim bohom. 36 Preto srdce mi vzdychá nad Moábskom ako flauta, moje srdce vzdychá nad ľuďmi v Kír-Cherese ako flauta, lebo stratia všetko, čo im zostane. 37 Veď každá hlava bude plešivá, každá brada oholená, na všetkých rukách budú zárezy a na bedrách vrecovina. 38 Na všetkých strechách v Moábsku a na jeho uliciach bude iba nárek, lebo som rozbil Moábsko ako nádobu, ktorá sa nikomu nepáči — znie výrok Hospodina. 39 Aké je len rozbité! Kvíľte! Ako sa len Moáb s hanbou obracia chrbtom! Moábsko vyšlo na posmech a hrôzu pred všetkými jeho susedmi. 40 Veď toto hovorí Hospodin: Ktosi priletí ako orol, rozprestrie krídla nad Moábskom. 41 Zajaté budú mestá, zabrané pevnosti. Srdce moábskych hrdinov bude v ten deň ako srdce ženy pri pôrodných bolestiach. 42 Moáb bude zničený, nebude už národom, pretože sa vyvyšoval nad Hospodina. 43 Postrach, priepasť, pasca, pre teba, obyvateľ Moábska — znie výrok Hospodina. 44 Kto unikne postrachu, padne do priepasti, a kto vyjde z priepasti, chytí sa do pasce. Toto dopustím na Moábsko v roku jeho potrestania — znie výrok Hospodina. 45 V tôni Chešbónu zostanú vysilení utečenci. Veď oheň vyšľahne z Chešbónu a plameň z domu Síchona, pohltí sluchy Moába a temeno hlučného ľudu. 46 Beda ti, Moábsko, zahynie ľud Kemóša, lebo ti vezmú synov do väzenia, a dcéry do zajatia. 47 V budúcnosti však zmením údel Moábska — znie výrok Hospodina.
Ján 5, 1 Potom bol židovský sviatok a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník po hebrejsky nazývaný Betesda, s piatimi stĺporadiami. 3 V nich ležalo množstvo chorých, slepcov, chromých, ochrnutých. 4 Bol tam človek, chorý už tridsaťosem rokov. 5 Keď ho Ježiš videl ležať a spoznal, že je už dlho chorý, opýtal sa ho: Chceš vyzdravieť? 6 Chorý mu odpovedal: Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda; kým ta dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný. 7 Ježiš mu povedal: Vstaň, zober si lôžko a choď! 8 A ten človek okamžite ozdravel, vzal si lôžko a chodil. 9 a tak Židia dohovárali uzdravenému: Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!
