Jeremiáš 49, 1 O Amónsku. Toto hovorí Hospodin: Či Izrael nemá synov? Či nemá dediča? Prečo Milkóm zaberá územie Gáda a jeho ľud sa usadil v jeho mestách? 2 Preto, hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď dám zaznieť vojnovému pokriku proti Rabbe Amónčanov, keď sa stane hromadou zrúcanín, jej dediny vyhoria a Izrael po nich znova zaberie svoje dedičné vlastníctvo, hovorí Hospodin. 3 Kvíľ, Chešbón, lebo je zničený Aj. Volajte o pomoc, dediny Rabby, opášte sa vrecovinou, nariekajte a pobehujte po kamenných ohradách, lebo Milkóm pôjde do zajatia spolu s kňazmi a kniežatami. 4 Čo sa pýšiš údoliami, v ktorých je hojnosť vody, vierolomná dcéra? Spoliehaš sa na svoje poklady a hovoríš si: Kto sa mi vyrovná? 5 Privediem na teba strach — znie výrok Pána, Hospodina zástupov — zo všetkých strán. Rozpŕchnete sa, každý svojou stranou, nikto nezhromaždí utečencov. 6 Potom zmením údel Amónčanov — znie výrok Hospodina. 7 O Edómsku. Toto hovorí Hospodin zástupov: Či v Témane už niet múdrosti? Či sa rada rozumných stratila? Či je ich múdrosť zmarená? 8 Utečte, vzdiaľte sa, zostúpte bývať do roklín, obyvatelia Dedánu, lebo na Ézava dopustím nešťastie, v čase, keď ho navštívim. 9 Ak prídu k tebe oberači hrozna, nenechajú ani paberky; ak prídu zlodeji v noci, narobia škody, koľko budú chcieť. 10 Veď ja urobím prehliadku u Ézava, objavím jeho skrýše, nedokáže sa schovať. Zahynie jeho potomstvo i príbuzenstvo, aj jeho susedia, nik nepovie: 11 Zanechaj svoje siroty, ja sa o ne postarám a tvoje vdovy sa môžu na mňa spoľahnúť. 12 Veď toto hovorí Hospodin: Tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty by si mal zostať bez trestu? Nezostaneš bez trestu, ale určite ho budeš piť! 13 Na seba som prisahal — znie výrok Hospodina: Bocra bude predmetom hrôzy a hanby, bude spustošeným miestom a kliatbou a všetky jej mestá budú zrúcaninami naveky. 14 Počul som správu od Hospodina: Posol je poslaný medzi národy: Zhromaždite sa a poďte proti nemu, vyrazte do boja! 15 Urobil som ťa malým medzi národmi a opovrhnutým medzi ľuďmi. 16 Hrôza, ktorú si šíril, ťa oklamala, aj pýcha tvojho srdca, teba, čo bývaš v skalných jaskyniach a obsadzuješ vysoké kopce. Keby si si postavil hniezdo tak vysoko ako orol, aj odtiaľ ťa zrazím — znie výrok Hospodina. 17 Edóm bude predmetom hrôzy, každý, kto prejde popri ňom, sa zhrozí a zasyčí nad jeho ranami. 18 Ako pri vyvrátení Sodomy, Gomory a susedných miest — hovorí Hospodin — nik tam nebude bývať, neusadí sa tam človek. 19 Hľa, ako lev vystupuje z húštiny Jordána na trvalé pastviny, tak ich v okamihu odtiaľ odoženiem a ustanovím nad ním svojho vyvoleného. Veď kto je ako ja, kto ma môže brať na zodpovednosť? Kto je ten pastier, čo obstojí predo mnou? 20 Preto počujte rozhodnutie Hospodina, ktoré chystá proti Edómu, a jeho zámery, ktoré má proti obyvateľom Témanu. Áno, odvlečú ich ako najmenšie kusy zo stáda, ich pastviny sa zhrozia nad nimi. 21 Pri ich páde sa zatrasie zem, ich krik o pomoc bude počuť pri Červenom mori. 22 Pozri, dvíha sa ako orol a vzlieta, rozprestiera svoje krídla nad Bocrou a srdce hrdinov Edómu bude v ten deň ako srdce ženy, ktorá rodí.
Ján 5, 10 Ale on im odpovedal: Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: Zober si lôžko a choď! 11 Oni sa ho spýtali: Ktože je ten človek, čo ti povedal: Zober si lôžko a choď!? 12 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil zo zástupu, ktorý sa zišiel na tom mieste. 13 Potom Ježiš našiel tohto človeka v chráme a povedal mu: Pozri, ozdravel si! Už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie! 14 Uzdravený odišiel a povedal Židom, že je to Ježiš, kto ho uzdravil. 15 Židia prenasledovali Ježiša aj za to, že to urobil v sobotu. 16 Ale Ježiš im povedal: Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem. 17 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. 18 Ježiš im povedal: Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn.
