Kazateľ 2, 1 Pomyslel som si: Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci! Veď aj to je márnosť. 2 O smiechu som povedal: Pochabosť; o radosti: Čo tá dokáže? 3 Vymyslel som si, že svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti, až kým neuvidím, kde je pre ľudských synov to dobro, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života. 4 Zveľadil som svoje diela: postavil som si domy, vysadil som si vinice, 5 urobil som si záhrady a parky, vysadil som v nich rozmanité ovocné stromy, 6 urobil som si jazerá, aby zavlažovali les rastúcich stromov. 7 Zadovážil som si otrokov a otrokyne, mal som aj domácich sluhov, vlastnil som veľa dobytka a oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. 8 Nahromadil som si aj striebro a zlato, poklady cudzích kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov, speváčky i rozkoš ľudských synov — množstvo žien. 9 Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme. Navyše moja múdrosť stála pri mne. 10 Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel, nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti, lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy. 11 No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom.

Skutky 22, 1 Muži, bratia a otcovia! Vypočujte si teraz, čo vám chcem povedať na svoju obhajobu. 2 Keď počuli, že sa im prihovára po hebrejsky, správali sa ešte tichšie. A Pavol povedal: 3 Ja som Žid, narodený v cilícijskom Tarze, ale vychovaný tu, v tomto meste. Vzdelával som sa pri Gamalielových nohách, presne podľa zákona otcov, horlil som za Boha, tak ako aj vy všetci dnes. 4 Nasledovníkov tohto učenia som prenasledoval až na smrť. Sputnával som mužov i ženy a dával som ich do väzenia. 5 Dosvedčí mi to aj veľkňaz a celá rada starších. Keď som od nich dostal listy pre bratov, šiel som do Damasku, aby som tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema a dal ich potrestať.6 No ako som sa okolo poludnia na svojej ceste blížil k Damasku, znenazdania ma obklopilo prenikavé svetlo z neba. 7 Padol som na zem a počul tieto slová: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? 8 Odpovedal som: Kto si, Pane? A on mi odpovedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ! 9 Tí, čo boli so mnou, videli síce svetlo, ale nepočuli hlas toho, ktorý ku mne hovoril. 10 Povedal som teda: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal: Vstaň, choď do Damasku a tam ti povedia všetko, čo máš urobiť. 11 Pretože som bol žiarou toho svetla oslepený, moji spoločníci ma viedli za ruku a tak som prišiel do Damasku. 12 Tu istý Ananiáš, zbožný muž podľa zákona, o ktorom vydávajú svedectvo všetci tamojší Židia, 13 prišiel za mnou, pristúpil ku mne a povedal: Brat Šavol, opäť pohliadni! A ja som ho v tej chvíli videl. 14 Nato Ananiáš povedal: Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil na to, aby si spoznal jeho vôľu, uvidel Spravodlivého a počul jeho hlas. 15 Lebo pred všetkými ľuďmi budeš jeho svedkom o tom, čo si videl a počul. 16 A teraz čo váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy zo seba svoje hriechy a vzývaj jeho meno. 17 Keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil sa v chráme, dostal som sa do vytrženia 18 a videl som ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa, odíď čo najrýchlejšie z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne. 19 A ja som povedal: Pane, oni vedia, že som zatváral do väzení a bil v synagógach tých, čo v teba veria. 20 A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana, bol som pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tých, čo ho zabíjali. 21 On mi však povedal: Choď, pretože ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.