Kazateľ 2, 12 Obzeral som sa, aby som videl múdrosť, bláznovstvo a hlúposť. Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo robili dávno iní. 13 Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou, akú výhodu má svetlo pred tmou: 14 múdry má svoje oči na hlave, ale hlupák chodí v tme. Viem však aj to, že ich stihne rovnaký údel. 15 Potom som si pomyslel: Ak aj mňa stretne údel hlupáka, načo som sa potom stal nadmieru múdrym? Pomyslel som si, že aj to je márnosť, 16 lebo niet stálej spomienky ani na múdreho, ani na hlupáka. V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne. Ako to, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?! 17 Znenávidel som život, lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom, veď všetko je márnosť a honba za vetrom. 18 Znenávidel som všetku svoju námahu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú zanechám človeku, čo príde po mne. 19 Kto vie, či bude múdry alebo hlúpy? Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhal a v čom som bol múdry pod slnkom — aj to je márnosť. 20 Odvrátil som sa, aby som pochyboval o celej svojej námahe, ktorou som sa namáhal pod slnkom. 21 Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne, ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal — aj to je márnosť a veľké zlo. 22 Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod slnkom, 23 keď každý jeho deň je boľavou ranou a mrzutosť je jeho zamestnaním, ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie? Aj toto je márnosť. 24 Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky. 25 Veď kto môže jesť a užívať bez neho? 26 Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Skutky 22, 22 Počúvali ho, kým nepovedal tieto slová. Ale potom začali silným hlasom kričať: Preč s takýmto zo sveta! Nemá právo, aby žil! 23 Kričali, strhávali zo seba šaty a vyhadzovali prach do vzduchu. 24 Veliteľ rozkázal odviesť Pavla do pevnosti a prikázal ho bičovať a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo na neho tak kričia. 25 Keď ho vytiahli na bičovanie, Pavol povedal stotníkovi, ktorý tam stál: Smiete bičovať rímskeho občana, a to ešte bez súdu? 26 Keď to stotník počul, šiel za veliteľom, hlásil mu to a povedal: Čo to chceš urobiť? Veď ten človek je rímsky občan! 27 Veliteľ teda prišiel za ním a povedal mu: Povedz mi, ty si rímsky občan? On odpovedal: Áno. 28 Nato veliteľ povedal: Mňa stálo veľa peňazí získať toto občianstvo. No Pavol povedal: Ale ja som sa ako taký už narodil. 29 Ihneď od neho odstúpili tí, čo sa chystali vypočúvať ho. A keď sa veliteľ dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal sputnať, dostal strach.30 Keďže veliteľ chcel presne vedieť, z čoho Židia Pavla obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, prikázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.