Kazateľ 3, čas mieru. 9 Aký trvalý zisk zostane pracujúcemu z toho, s čím sa namáha? 10 Všimol som si zamestnanie, ktoré dal Boh ľudským synom, aby sa ním zapodievali. 11 Všetko krásne urobil vo svojom čase, aj večnosť im dal do mysle, ale dielo, ktoré Boh koná, človek od začiatku až do konca nevystihne. 12 Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro. 13 Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar. 14 Spoznal som, že všetko, čo Boh koná, trvá naveky. Nemožno k tomu nič pridať ani z toho nemožno ubrať, Boh tak urobil, aby sa ho ľudia báli. 15 Čo je, je už dávno. Čo má byť, bolo už dávno. Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo. 16 Ďalej som videl pod slnkom: kde má byť právo, tam je svojvôľa; kde má byť spravodlivosť, tam je bezprávie. 17 Pomyslel som si: Spravodlivého aj svojvoľného bude súdiť Boh. Určil čas na každú príležitosť a na každý skutok. 18 Pomyslel som si: Je to kvôli ľudským synom, aby ich Boh skúšal a tak videli, že je to s nimi ako so zvieratami. 19 Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť. 20 Všetko ide na jedno miesto, všetko vzišlo z prachu a všetko sa do prachu vracia. 21 Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol do zeme? 22 Videl som, že niet nič lepšie, ako keď sa človek raduje z toho, čo koná, lebo to je jeho podiel, veď kto mu umožní, aby videl, čo bude po ňom?
Skutky 23, 12 Keď sa rozodnilo, Židia sa zišli a kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú. 13 Účastníkov tohto sprisahania bolo vyše štyridsať. 14 Prišli k veľkňazom a starším a povedali: Zaviazali sme sa prísahou a kliatbou, že nič nevezmeme do úst, kým Pavla nezabijeme. 15 Vy teraz spolu s veľradou požiadajte veliteľa, aby ho priviedol k vám, pod zámienkou, že chcete dôkladne vyšetriť jeho prípad. No my sme pripravení zabiť ho skôr, ako sa priblíži. 16 Syn Pavlovej sestry sa však dopočul o týchto úkladoch, preto sa vybral a zašiel do pevnosti, aby to oznámil Pavlovi. 17 Nato Pavol privolal jedného stotníka a povedal: Odveď tohto chlapca k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť. 18 Stotník ho teda vzal, priviedol ho k veliteľovi a povedal: Zavolal si ma väzeň Pavol a poprosil ma, aby som tohto mládenca zaviedol k tebe, lebo ti má niečo povedať. 19 Veliteľ vzal chlapca za ruku, utiahol sa s ním bokom a spýtal sa ho: Čože mi to máš oznámiť? 20 A chlapec povedal: Židia sa dohodli, že ťa poprosia, aby si zajtra priviedol Pavla pred veľradu, ktorá bude predstierať, že chce jeho prípad dôkladne prešetriť. 21 No ty sa im nedaj presvedčiť, lebo striehne na neho viac ako štyridsať chlapov spomedzi tých, čo sa zaprisahali, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas. 22 Veliteľ teda mladíka prepustil a prikázal mu: Nikomu neprezraď, že si mi to oznámil.
