Nehemiáš 6, 1 Keď oznámili Sanballatovi, Tóbijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby a neostali na nich trhliny, hoci vráta do brán som do tých čias ešte neosadil, 2 Sanballat a Gešem mi odkázali: Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine na rovine Óno. Zamýšľali mi však urobiť niečo zlé. 3 Ja som k nim však poslal poslov s odkazom: Musím vykonať veľkú prácu, preto ta nemôžem prísť. Prečo by sa mala práca prerušiť iba preto, že ju opustím, aby som zišiel k vám? 4 Podobným spôsobom mi poslali odkaz štyri razy, no ja som im odpovedal rovnako. 5 Sanballat podobne poslal ku mne svojho sluhu aj piaty raz. Ten mal v ruke otvorený list, 6 v ktorom bolo napísané: Počuť medzi národmi — aj Gešem to tvrdí —, že sa ty a Júdovci zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby. Podľa týchto rečí sa chceš sám stať ich kráľom. 7 Vraj si ustanovil aj prorokov, aby v Jeruzaleme o tebe prevolávali: Judsko má kráľa! Takú správu môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu! 8 Nato som odkázal: Nič z toho, čo tvrdíš, sa nestalo. Sám si si to vymyslel. 9 Tí všetci nás chceli zastrašiť. Hovorili si: Ich ruky ochabnú v práci a tá sa nedokončí. Tak teda, Bože, posilni moje ruky! 10 Vošiel som do domu Šemaju, Delájovho syna, Mehétabelovho vnuka, ktorý žil oddelene, lebo bol nečistý. Povedal mi: Poďme do Božieho domu, do vnútra chrámu, zavrime dvere chrámu, lebo sa ťa chystajú zabiť, v noci sa ťa chystajú zabiť! 11 Ja som však odvetil: Môže niekto ako ja utiecť? Môže niekto ako ja vojsť do chrámu a zostať nažive? Nevojdem. 12 Zbadal som, že ho Boh neposlal, ale proroctvo o mne vyslovil preto, lebo ho Tóbija a Sanballat najali za odmenu. 13 Bol najatý, aby som dostal strach, urobil to a prehrešil sa. Použili by to na šírenie zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť. 14 Pamätaj, Bože môj, na Tóbiju a Sanballata, na tieto ich skutky aj na prorokyňu Nóadju a ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali! 15 Tak boli dvadsiateho piateho elúla hradby dohotovené za päťdesiatdva dní. 16 Keď sa to všetci naši nepriatelia dopočuli a uvideli to všetky okolité pohanské národy, veľmi zmalomyseľneli. Uvedomili si, že toto dielo sa uskutočnilo s pomocou nášho Boha. 17 V týchto dňoch judskí šľachtici popísali mnoho listov a odosielali ich Tóbijovi. Tóbijove zase dochádzali im. 18 Veď mnohí v Judsku s ním boli spojení prísahou. Bol zaťom Šekanju, Árachovho syna, a jeho syn Jehóchanan si vzal dcéru Mešulláma, Berekjovho syna. 19 Aj o jeho dobrých vlastnostiach hovorili predo mnou a moje slová donášali jemu. Tóbija posielal listy, aby ma zastrašoval.
Ján 11, 1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2 Bola to tá Mária, ktorá pomazala Pána myrhou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3 Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý. 4 Keď to Ježiš počul, povedal: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn. 5 Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára. 6 Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni. 7 Potom povedal učeníkom: Poďme znova do Judska! 8 Učeníci mu povedali: Rabbi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš? 9 Ježiš odpovedal: Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkýna sa, pretože vidí svetlo tohto sveta. 10 Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla. 11 Toto povedal a potom im povedal: Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť. 12 Učeníci mu povedali: Pane, ak zaspal, ozdravie. 13 Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. 14 Vtedy im Ježiš otvorene povedal: Lazár zomrel. 15 Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu! 16 Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom: Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!
