Nehemiáš 7, 1 Keď boli hradby dostavané, dal som osadiť vráta. Boli ustanovení aj vrátnici, speváci a leviti. 2 Velením nad Jeruzalemom som poveril svojho brata Chanániho a veliteľa pevnosti Chananju, lebo bol spoľahlivejší a bohabojnejší ako mnohí iní. 3 Rozkázal som im: Nech neotvárajú brány Jeruzalema, kým slnko nezačne hriať. Nech vráta nezatvoria a nezamknú, dokiaľ slnko nezapadne za more. Obyvatelia Jeruzalema nech sa postavia do stráže: jedni na strážne miesto a druhí pred vlastný dom. 4 Mesto bolo rozsiahle a veľké, ale bývalo v ňom málo ľudí a domy neboli postavené. 5 Vtedy mi môj Boh vnukol, aby som zhromaždil šľachticov, predstavených i ľud a zapísal ich podľa rodov. Našiel som rodový zoznam tých, čo sa vrátili na začiatku, a v ňom bolo napísané: 6 Toto sú ľudia z provincie, ktorí sa vrátili zo zajatia, do ktorého ich odvliekol babylonský kráľ Nebúkadnecar. Vrátili sa do Jeruzalema a Judska, každý do svojho mesta. 7 Prišli so Zerubbábelom, Jéšuom, Nechemjom, Azarjom, Raamjom, Nachamánim, Mordokajom, Bilšánom, Misperetom, Bidvajom, Nechúmom a Baanom. 8 Paróšových potomkov bolo dvetisícstosedemdesiatdva, 9 Šefatjových tristosedemdesiatdva, 10 Árachových šesťstopäťdesiatdva, 11 Pachat-Moábových, teda Jéšuových a Jóabových, dvetisícosemsto-osemnásť, 12 Élamových tisícdvestopäťdesiatštyri, 13 Zattúových osemstoštyridsaťpäť, 14 Zakkájových sedemstošesťdesiat, 15 Binnújových šesťstoštyridsaťosem, 16 Bébajových šesťstodvadsaťosem, 17 Azgádových dvetisíctristodvadsaťdva, 18 Adonikámových šesťstošesťdesiatsedem, 19 Bigvajových dvetisícšesťdesiatsedem, 20 Ádinových šesťstopäťdesiatpäť, 21 Áterových, teda Chizkijových, deväťdesiatosem, 22 Chášumových tristodvadsaťosem, 23 Bécajových tristodvadsaťštyri, 24 Chárifových stodvanásť, 25 Gibeónových deväťdesiatpäť, 26 mužov z Betlehema a Netófy stosedemdesiatosem, 27 z Anatótu stodvadsaťosem, 28 z Bét-Azmávetu štyridsaťdva, 29 z Kirjat-Jearímu, Kefíry a Beerótu sedemstoštyridsaťtri, 30 z Rámy a Geby šesťstodvadsaťjeden, 31 z Michmása stodvadsaťdva, 32 z Bétela a Aja stodvadsaťtri, 33 z druhého Neboa päťdesiatdva, 34 potomkov druhého Élama tisícdvestopäťdesiatštyri, 35 Chárimových tristodvadsať, 36 mužov z Jericha tristoštyridsaťpäť, 37 mužov z Lót-Chadída a z Óna sedemstodvadsaťjeden, 38 potomkov Senáových tritisícdeväťstotridsať. 39 Kňazi: potomkov Jedajových z rodiny Jéšuovej bolo deväťstosedemdesiattri, 40 Immérových tisícpäťdesiatdva, 41 Pašchúrových tisícdvestoštyridsaťsedem, 42 Chárimových tisícsedemnásť. 43 Leviti: potomkov Jéšuu, teda Kadmíela a Hódavju, bolo sedemdesiatštyri. 44 Speváci: potomkov Ásafa bolo stoštyridsaťosem. 45 Vrátnici: Šallúmových, Áterových, Talmónových, Akkúbových, Chatítaových, Šóbajových potomkov bolo stotridsaťosem. 46 Chrámoví nevoľníci boli: potomkovia Cíchu, Chasúfu, Tabbaóta, 47 Kérosa, Síu, Pádona, 48 Lebána, Chagába, Šalmája, 49 Chánana, Giddéla, Gáchara, 50 Reája, Recína, Nekódu, 51 Gazzáma, Uzzu, Páseacha, 52 Bésaja, Meúna, Nefíšesíma, 53 Bakbúka, Chakúfu, Charchúra, 54 Baclíta, Mechídu, Charšu, 55 Barkósa, Síseru, Támacha, 56 Necíacha a Chatífu. 57 Potomkovia Šalamúnových služobníkov boli: potomkovia Sótaja, Sófereta, Perídu, 58 Jaalu, Darkóna, Giddéla, 59 Šefatju, Chattíla, Pókeret-Haccebájima a Amóna. 60 Všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo tristodeväťdesiatdva. 61 Tí prišli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúba, Addónu a z Imméru, no nemohli dokázať, že ich otcovský rod a pôvod je z Izraela. 62 Delájových, Tóbijových a Nekódaových potomkov bolo šesťstoštyridsaťdva. 63 Z kňazov potomkovia Chobaja, Kóca a Barzillaja, ktorý si vzal za ženu jednu z dcér Gileádčana Barzillaja a volal sa podľa ich mena, 64 hľadali svoju listinu rodového záznamu. Keď sa však nenašla, boli vyhlásení za nevhodných na kňazskú službu. 65 Miestodržiteľ im povedal, že nesmú jesť z najsvätejších vecí, kým nebude ustanovený kňaz, ktorý sa bude dopytovať pomocou urím a tummím. 66 Celé spoločenstvo dovedna tvorilo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat ľudí 67 okrem otrokov a otrokýň, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem. Mali aj dvestoštyridsaťpäť spevákov a speváčok. Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 68 tiav mali štyristotridsaťpäť, oslov šesťtisícsedemstodvadsať. 69 Niekoľkí z predákov rodov prispeli na dielo: miestodržiteľ pridal k chrámovému pokladu tisíc zlatých drachiem, päťdesiat kropeničiek a päťstotridsať kňazských rúch. 70 Z predákov rodov prispeli na poklad určený pre dielo dvadsaťtisíc zlatých drachiem a dvetisícdvesto mín striebra. 71 Toho, čo daroval zvyšok ľudu, bolo dvadsaťtisíc zlatých drachiem, dvetisíc mín striebra a šesťdesiatsedem kňazských rúch. 72 Nato sa kňazi, leviti, vrátnici, speváci, ako aj niektorí z ľudu usídlili v Jeruzaleme, chrámoví nevoľníci i celý Izrael zasa vo svojich mestách. Keď nadišiel siedmy mesiac, Izraeliti už boli vo svojich mestách.

Ján 11, 17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. 19 Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. 20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. 21 Marta povedala Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, nebol by mi brat zomrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá. 23 Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych! 24 Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. 25 Povedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26 Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu? 27 Povedala mu: Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet. 28 A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: Učiteľ je tu a volá ťa. 29 Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu. 30 Ježiš ešte totiž nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti. 31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať. 32 Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.