Náhum 2, 1 Hľa, na vrchoch nohy blahozvesta, ktorý ohlasuje pokoj. Sväť, Júda, svoje sviatky a plň svoje sľuby. Nepríde už viac na teba ničomník; je celkom vyhladený. 2 Zhubca tiahne proti tebe. Len stráž pevnosť a sleduj cestu! Priprav sa a pozbieraj sily! 3 Veď Hospodin obnoví Jákobovu dôstojnosť ako vinicu Izraela, keďže ich votrelci vyplienili a zničili ich výhonok. 4 Štít jeho hrdinov sa červenie, bojovníci sú odetí do šarlátu. Železné vozy iskria v deň ním určený a cyprusy sa otriasajú. 5 Vozy sa šialene rútia ulicami a uháňajú námestiami. Vyzerajú ako fakle a mihajú sa ako blesky. 6 Spomenie si na svojich mocných. Keď sa neistou chôdzou budú náhliť k hradbám, už tam postavili ochranný kryt. 7 Stavidlá riek sú otvorené a chrám sa rúca. 8 Je určené: Obnažená bude odvlečená do zajatia. Jej slúžky nariekajú ako holubice a bijú sa v prsia. 9 Ninivčania boli oddávna ako jazero plné vody — teraz však unikajú. Zastavte sa, stojte! Nik sa však neohliadne. 10 Drancujte striebro, rabujte zlato! Zásobám niet konca. Vzácnejšie sú než všetky poklady. 11 Pustatina, spúšť, všetko je spustošené! Zronené srdcia a podlomené kolená. Všetci sa trasú a všetky tváre zbledli. 12 Kde je leví brloh a tá obecná pastva, kam prichádzal lev, levica a levíča? Už sa ich nik nebojí. 13 Ty, lev, ktorý si vo veľkom trhával pre svoje mláďatá a hrdúsil pre svoje levice, úlovkom zapĺňal svoje brlohy a korisťou svoje pelechy, 14 som proti tebe — znie výrok Hospodina zástupov. Ninivské bojové vozy spálim do tla a tvoje levíčatá strávi meč. Vyhladím tvoju korisť zo zeme a hlas tvojich poslov už nebude počuť.

Ján 10, 1 Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník. 2 Kto však vchádza dverami, je pastier oviec. 3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4 Keď vyženie všetky svoje ovce, kráča pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. 5 Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.