2.Samuelova 9, ¹ Dávid sa spýtal: „Zostal ešte niekto zo Šaulovho domu? Chcel by som mu pre Jonatána preukázať láskavosť.“ ² K Šaulovmu domu patril sluha menom Ciba. Toho predvolali k Dávidovi a kráľ sa ho spýtal: „Ty si Ciba?“ On odvetil: „Som tvoj služobník.“ ³ Kráľ povedal: „Nezostal už zo Šaulovho domu nikto, komu by som mohol preukázať Božiu láskavosť?“ Ciba povedal kráľovi: „Je tu ešte Jonatánov syn, chromý na obe nohy.“ ⁴ „Kde je?“ spýtal sa kráľ. Ciba mu odvetil: „Je v Ló-Debáre v dome Machíra, Ammíelovho syna.“ ⁵ Kráľ Dávid ho dal previezť z Ló-Debáru, z domu Ammíelovho syna Machíra. ⁶ Keď sa Mefibóšet, Jonatánov syn a Šaulov vnuk, dostavil k Dávidovi, padol na tvár a poklonil sa. Dávid zvolal: „Mefibóšet!“ Ten odpovedal: „Tu je tvoj služobník.“ ⁷ Dávid mu povedal: „Neboj sa! Pre tvojho otca Jonatána ti chcem preukázať láskavosť. Vrátim ti všetky pozemky po tvojom starom otcovi Šaulovi a budeš sa trvalo stravovať pri mojom stole.“ ⁸ On sa poklonil a povedal: „Čo je tvoj služobník, že sa obraciaš k takému zdochnutému psovi, ako som ja?“ ⁹ Kráľ zavolal Šaulovho sluhu Cibu a povedal mu: „Všetko, čo patrilo Šaulovi a celému jeho domu, dávam vnukovi tvojho pána. ¹⁰ Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia mu budete obrábať pôdu a zberať úrodu, aby mal vnuk tvojho pána čo jesť. Mefibóšet, vnuk tvojho pána, sa bude trvalo stravovať pri mojom stole.“ Ciba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. ¹¹ Ciba povedal kráľovi: „Tvoj služobník urobí presne tak, ako mu prikázal môj pán a kráľ.“ Mefibóšet teda jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľových synov. ¹² Mefibóšet mal synčeka Michu. Všetci, čo bývali v Cibovom dome, boli Mefibóšetovi služobníci. ¹³ Mefibóšet býval v Jeruzaleme, lebo sa trvalo stravoval pri kráľovom stole. Kríval na obe nohy.

1.Korintským 8,¹ Pokiaľ ide o mäso obetované modlám, vieme, že „všetci máme poznanie“. Poznanie však vedie k namyslenosti, kým láska buduje. ² Ak si niekto myslí, že niečo už úplne spoznal, ešte to nepozná tak, ako treba. ³ Ak však niekto miluje Boha, toho Boh pozná. ⁴ Pokiaľ teda ide o to, či sa smie jesť mäso obetované modlám, vieme, že na svete modla nič neznamená a niet iného boha, okrem toho Jedného. ⁵ Aj keď sú takzvaní bohovia na nebi či na zemi — akože je mnoho takých bohov a pánov —, ⁶ no my máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze neho.⁷ Lenže toto poznanie nemajú všetci. Niektorí sú až doteraz takí zvyknutí na modly, že jedia toto mäso ako obetované modlám, ich svedomie je slabé, a preto je poškvrnené. ⁸ Pokrm nás však nepriblíži k Bohu. Ak nezjeme, nič nestrácame, ak zjeme, nič nezískavame. ⁹ Dajte však pozor, aby táto vaša sloboda nebola slabým na prekážku. ¹⁰ Ak totiž teba, ktorý máš poznanie, niekto uvidí stolovať v modlárskom chráme, či sa tým aj jeho slabé svedomie nepovzbudí, aby aj on jedol mäso obetované modlám? ¹¹ A tak slabý brat, za ktorého zomrel Kristus, zahynie pre tvoje poznanie. ¹² Keď takto hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. ¹³ Preto ak pokrm pohoršuje môjho brata, radšej nebudem už nikdy jesť mäso, len aby som svojho brata nepohoršil.