2.Samuelova 20, ¹ Bol tam vtedy aj naničhodník menom Šeba, syn Bichriho, Benjamínovec. Zatrúbil na roh a zvolal: „Nemáme podiel na Dávidovi, nemáme dedičstvo s Izajovým synom. Každý do svojho stanu, Izrael!“² Všetci izraelskí muži prešli teda od Dávida k Šebovi, synovi Bichriho, ale judskí muži od Jordánu po Jeruzalem stáli za svojím kráľom. ³ Keď sa kráľ Dávid vrátil do svojho domu v Jeruzaleme, vzal tých desať vedľajších žien, ktoré tam ponechal, aby dohliadali na dom, a dal ich do stráženého domu. Zaopatroval ich, ale nestýkal sa s nimi. Do smrti boli zatvorené a žili ako vdovy.⁴ Kráľ povedal Amasovi: „Zvolaj mi do troch dní judských mužov a buď tu aj ty!“ ⁵ Amasa šiel zvolať Júdovcov, ale nedodržal Dávidom stanovenú lehotu. ⁶ Vtedy povedal Dávid Abišajovi: „Teraz nám bude Bichriho syn Šeba nebezpečnejší než Absolón. Vezmi si služobníkov svojho pána a prenasleduj ho, aby si nenašiel opevnené mestá a neunikol nám.“ ⁷ Joábovi muži, Kereťania, Peleťania a všetci hrdinovia vyrazili za ním. Vyšli z Jeruzalema prenasledovať Bichriho syna Šebu. ⁸ Boli pri veľkej skale, ktorá je pri Gibeóne, keď k nim prichádzal Amasa. Joáb mal na sebe vojenský odev s opaskom, na ktorom bol meč v pošve, pripnutý na bedrách. Meč mu pri chôdzi vypadol. ⁹ Joáb sa Amasu opýtal: „Ako sa máš, brat môj?“ Joáb pritom pravou rukou chytil Amasu za bradu, akoby ho chcel pobozkať. ¹⁰ Amasa si nevšimol meč v Joábovej ruke. Joáb mu ho vrazil do brucha a vnútornosti vypadli z neho na zem. Amasa skonal bez ďalšej rany. Joáb však s bratom Abišajom prenasledovali Bichriho syna Šebu. ¹¹ Ktorýsi z Joábových mládencov zastal nad Amasom a zvolal: „Kto je prívržencom Joába a hlási sa k Dávidovi, za Joábom!“ ¹² Amasa sa váľal v krvi uprostred cesty. Keď ten muž videl, že sa všetok ľud zastavuje, odtiahol Amasu z cesty na pole a hodil naňho rúcho. Videl totiž, že sa pri ňom zastavuje každý chodec. ¹³ Len čo ho odpratali z cesty, ďalej všetci muži šli za Joábom prenasledovať Bichriho syna Šebu. ¹⁴ Ten prešiel všetkými izraelskými kmeňmi až po Abél-Bét-Maachu. Všetci Bichriovci sa zhromaždili a šli tiež za ním. ¹⁵ Keď prišli Joábovi ľudia, obkľúčili ho v Abél-Bét-Maache a oproti mestu navŕšili násyp, ktorý siahal až po vonkajší múr. Všetok ľud, čo bol s Joábom, sa pokúšal hradby podkopať a tak ich zvaliť.¹⁶ Vtom istá múdra žena z mesta zvolala: „Dobre počúvajte! Povedzte Joábovi: ‚Pristúp bližšie, chcela by som s tebou hovoriť.‘“ ¹⁷ Keď sa k nej priblížil, spýtala sa žena: „Ty si Joáb?“ On odvetil: „Som.“ Povedala mu: „Vypočuj si slová svojej služobnice.“ On na to: „Počúvam.“ ¹⁸ Pokračovala: „Kedysi sa hovorilo: ‚O radu sa treba pýtať v Abéle a podľa nej sa riadiť.‘ ¹⁹ Patrím k mierumilovným a verným Izraelitom. Ty však chceš zničiť mesto, matku miest v Izraeli. Prečo chceš pohltiť Hospodinovo dedičstvo?“ ²⁰ Joáb odpovedal: „Vôbec nie! Nechcem ničiť ani kaziť. ²¹ Všetko je inak. Muž z Efrajimského pohoria menom Šeba, syn Bichriho, sa vzbúril proti kráľovi Dávidovi. Vydajte mi ho samého a ja odtiahnem od mesta.“ Žena povedala Joábovi: „Dobre, jeho hlavu ti prehodíme cez hradby.“ ²² Žena sa múdro spojila so všetkým ľudom. Tí Šebovi, Bichriho synovi, zoťali hlavu a hodili ju Joábovi. On zatrúbil na roh a odišli od mesta, každý do svojho stanu. Potom sa Joáb vrátil ku kráľovi do Jeruzalema.²³ Joáb velil celému vojsku Izraela a Jojadov syn Benaja velil Kereťanom a Peleťanom. ²⁴ Adorám viedol nútené práce, Achilúdov syn Jošafát bol kancelárom. ²⁵ Šeja bol pisárom, Cadók a Ebjatár boli kňazmi. ²⁶ Jaírovec Ira bol Dávidovým kňazom.

1.Korintským 15, ¹ Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste prijali, v ktorom zotrvávate ² a skrze ktoré ste aj spasení, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba že by ste boli nadarmo uverili. ³ Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, ⁴ že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem ⁵ a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. ⁶ Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina doteraz žije, niektorí však pomreli. ⁷ Potom sa zjavil Jakubovi a ďalej všetkým apoštolom. ⁸ Nakoniec zo všetkých, ako nedonosenému, sa zjavil aj mne. ⁹ Veď ja som najmenší z apoštolov, ba nie som hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval Božiu cirkev. ¹⁰ Ale z Božej milosti som to, čo som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som sa namáhal viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť, ktorá je so mnou. ¹¹ Preto, či ja alebo oni, tak hlásame, a tak ste uverili.¹² Keď sa teda hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, ako potom niektorí z vás hovoria, že niet zmŕtvychvstania? ¹³ Veď ak niet zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. ¹⁴ Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera. ¹⁵ Tak by sa zistilo, že sme falošní Boží svedkovia, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú z mŕtvych. ¹⁶ Ak však mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený. ¹⁷ Ak však Kristus nebol vzkriesený, márna je vaša viera — ešte vždy ste vo svojich hriechoch. ¹⁸ A tak by zahynuli aj tí, čo zosnuli v Kristovi. ¹⁹ Ak iba v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najbiednejší zo všetkých ľudí.²⁰ Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli. ²¹ Lebo ako skrze človeka prišla smrť, tak prišlo skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. ²² Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení; ²³ každý však v danom poradí: Prvotina Kristus, potom pri jeho príchode tí, čo patria Kristovi, ²⁴ a potom nastane koniec, keď odovzdá kráľovstvo Bohu Otcovi, keď zruší vládu všetkých kniežat, mocností a síl. ²⁵ Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov. ²⁶ Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, ²⁷ lebo mu všetko položil pod nohy. Keď však hovorí, že všetko je mu podrobené, je zrejmé, že okrem toho, ktorý mu všetko podrobil. ²⁸ A keď mu bude všetko podrobené, vtedy aj sám Syn sa podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby Boh bol všetko vo všetkom.²⁹ Aký by ináč malo zmysel to, že sa podaktorí dávajú krstiť za mŕtvych? Ak pre mŕtvych niet vôbec vzkriesenia, prečo sa dávajú za nich krstiť? ³⁰ Prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každej chvíli? ³¹ Veď každý deň umieram, je to tak isté, ako vy, bratia, ste mojou chválou, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. ³² Ak som v Efeze bojoval so šelmami z ľudských pohnútok, čo mi to osoží? Ak pre mŕtvych niet vzkriesenia: Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme! ³³ Nedajte sa oklamať: „Zlé reči kazia dobré mravy!“ ³⁴ Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha — na vaše zahanbenie to hovorím.