Jeremiáš 19, 1 Toto hovorí Hospodin: „Choď, kúp hlinený krčah u hrnčiara, vezmi so sebou niektorých starších z ľudu a starších z kňazov. 2 Potom sa pober do údolia Ben-Hinnóm, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány, a tam vyhlásiš slová, ktoré ti budem hovoriť. 3 Povieš: ‚Počujte Hospodinovo slovo, judskí králi a obyvatelia Jeruzalema! Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: »Na toto miesto privediem také nešťastie, že každému, kto o ňom počuje, zacvendží v ušiach. 4 Veď ma opustili, toto miesto mi odcudzili, pálili tam kadidlo cudzím bohom, ktorých nepoznali ani ich otcovia, ani judskí králi, a toto miesto naplnili nevinnou krvou. 5 Baalovi budovali výšiny, aby svoje deti pálili v ohni ako spaľovanú obetu Baalovi, čo som im neprikázal, nenariadil, ba ani mi to neprišlo na myseľ. 6 Preto prídu dni,« znie výrok Hospodina, »keď sa toto miesto už nebude volať Tófet a údolie Ben-Hinnóm, ale Údolie vraždenia. 7 Na tomto mieste urobím bezradným Júdu a Jeruzalem, pobijem ich mečom pred ich nepriateľmi, rukou tých, ktorí im siahajú na život. Ich mŕtvoly vydám za pokrm nebeským vtákom a zveri zeme. 8 Na hrôzu a na posmech obrátim toto mesto; každý, kto pôjde popri ňom, zhrozí sa a zhíkne nad všetkými jeho ranami. 9 Budem ich kŕmiť mäsom z ich synov a mäsom z ich dcér. Každý bude jesť mäso svojho blížneho pri obliehaní a v núdzi, keď ich budú zvierať ich nepriatelia a budú im siahať na život.«‘10 Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí pôjdu s tebou. 11 Povedz im: ‚Toto hovorí Hospodin zástupov: »Takto rozbijem tento ľud a toto mesto, ako sa rozbila hlinená nádoba, ktorú nemožno opraviť. V Tófete sa bude pochovávať, lebo inde nebude miesto na pochovávanie. 12 Tak zaobchodím s týmto miestom,« znie výrok Hospodina, »a s jeho obyvateľmi. Toto mesto urobím podobným Tófetu. 13 Domy Jeruzalema a domy judských kráľov budú poškvrnené ako miesto Tófet; totiž všetky domy, na ktorých strechách pálili kadidlo celému nebeskému zástupu a cudzím bohom prinášali nápojové obety.«‘“
Ev. Jána 11, 45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. 46 Niektorí z nich však odišli k farizejom a porozprávali im, čo Ježiš urobil. 47 Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: „Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení! 48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.“ 49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: „Vy nič neviete 50 a ani nechápete, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.“ 51 To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ. 52 A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti. 53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.54 Preto sa Ježiš už nepohyboval verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a tam sa zdržiaval aj s učeníkmi.55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja pred Veľkou nocou vystupovali do Jeruzalema očistiť sa. 56 Hľadali teda Ježiša, a keď postávali v chráme, medzi sebou si hovorili: „Čo myslíte? Príde vôbec na sviatky?“ 57 No veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že ak sa niekto dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.
